GEOGRAFIA NAMÍBIE

GEOGRAFIA NAMÍBIE

S rozlohou 824 tis. kilometrov štvorcových je Namíbia 17 krát väčšia, než Slovensko. Od severu na juh sa rozpína v dĺžke 1500 km a z východu na západ v dĺžke 600 km na juhu, a 1100 km na severe KRAJINY. Na pobreží sa v dĺžke takmer 1300 km a v šírke 80 až 150 km ťahá jedna z najpustejších púští sveta, púšť Namib. Hustota osídlenia Namíbie je, pri jej celkovom počte obyvateľov 1,8 milióna, veľmi nízka. Na jeden kilometer štvorcový pripadá v priemere len 2,2 obyvateľa.

Hlavnou príčinou riedkeho osídlenia KRAJINY sú púštne a polopúštne podmienky a nedostatok povrchových vôd. S výnimkou hraničných riek Kunene a Oranje, na severe a juhu KRAJINY, sa v Namíbii nachádzajú len suché korytá riek, tzv. Riviere, v ktorých sa voda objavuje len periodicky, a to iba na pár dní v roku.

Z geografického hľadiska je Namíbiu možno rozdeliť na viacero častí, alebo oblastí. Na západe sa nachádza púšť Namib, oblasť bez vegetácie, ktorá sa začína na severozápade Juhoafrickej republiky a pokračuje na územie Angoly. Pás púšte miestami vystupuje až do 600 metrovej výšky a vo svojej centrálnej časti sa vyznačuje mohutnými piesočnými dunami - najvyššími na svete. Naopak, na severe a juhu púšte prevláda kamenistý povrch. Na východnom okraji sa púšť Namib dvíha do súvislého horského masívu, s nadmorskou výškou nezriedka presahujúcou hranicu 2000 metrov. Najvyšším bodom Namíbie je hora Königstein v horskom masíve Brandberg, vysoká 2579 metrov.

Horský masív prechádza do centrálnej náhornej plošiny, ktorá smerom na východ pozvoľne klesá. Nadmorská výška centrálnej vysočiny sa pohybuje medzi hodnotami 1100 až 1700 metrov. Väčšina namíbijských miest a obcí sa nachádza práve na tejto náhornej plošine. Vo výške 1654 m tu sídli aj hlavné mesto Namibie - Windhoek. Ďalej na východ nadväzuje na centrálnu plošinu panva Kalahari, ktorá je tiež náhornou plošinou s nadmorskou výškou 1000 metrov. Jej nekonečné planiny s červenými piesočnatými dunami sú porastené riedkym nízkym krovím. Rovinaté regióny severovýchodu, Kavango a Caprivi, ktoré sú relatívne bohaté na zrážky, predstavujú poslednú, najzelenšiu prírodnú oblasť Namíbie.

Veľmi zjednodušene povedané, množstvo zrážok pribúda od juhozápadu smerom na severovýchod. Ročne tu naprší od 50 do 700 mm vlahy. Najmenej prší v púšti Namib a najviac v regióne Caprivi. V obdobiach sucha, ako bolo napríklad v rokoch 1991 až 1993, býva v Namíbii zrážková činnosť takmer nulová. Dážď prichádza väčšinou zo severovýchodu, a to hlavne v decembri a februári. Vlhký vzduch preniká z teplých oblastí centrálnej Afriky, cez Botswanu do Namíbie, kde sa mení na výdatné búrkové prehánky. Väčšina vody sa ale okamžite vyparí, alebo vsiakne do vyschnutej zeme, takže smädná vegetácia ju nestihne zachytiť. Vďaka geologickým vrstvám nepriepustných hornín, má však Namíbia relatívny dostatok podzemnej vody, ktorá je hlavným predpokladom jej osídľovania.

Časť ročných zrážok sa úspešne zachytáva v hrádzových jazerách. Najväčším z nich je priehrada Hardap pri meste Mariental, s objemom 300 mil. kubických metrov vody. Otázka zásobovania pitnou vodou je, vo vzťahu k stále sa zvyšujúcemu počtu obyvateľov, jedným z najvážnejších problémov dnešnej Namíbie. Roky sa plánuje výstavba gigantického vodovodu od rieky Okavango. Realizácia projektu naráža na neprekonateľný odpor Botswany, ktorá sa obáva dôsledkov výstavby vodovodu na ekológiu v delte rieky.

Dobrodružné výpravy do Namíbie na: www.offroadtours.sk

Fotogalerie