HOSPODÁRSTVO NAMÍBIE

HOSPODÁRSTVO NAMÍBIE

Namíbijské hospodárstvo je postavené na štyroch základných pilieroch, ktorými sú: baníctvo, poľnohospodárstvo, rybolov a cestovný ruch. Baníctvo pritom produkuje až tretinu hrubého domáceho produktu. Prevažnou mierou sa podieľa aj na devízových príjmoch KRAJINY. Namíbia sa svojim nerastným bohatstvom radí medzi najbohatšie štáty Afriky, pričom mnohé z nerastov sa vyskytujú výlučne na jej území. Ťažia sa tu predovšetkým diamanty, urán, zlato, striebro, zinok, meď, olovo, mramor a žula, ako i rôzne polodrahokamy. Príjmy z exportu diamantov predstavujú takmer polovicu celkových príjmov z vývozu nerastných surovín. Ťažobná spoločnosť Namdeb, v ktorej 50%-ný podiel vlastní štát a zvyšných 50% juhoafrická spoločnosť De Beers, prevádzkuje rozsiahle diamantové bane v ústí rieky Oranje a v zátoke Elizabeth Bay, neďaleko mesta Lüderitz. Namdeb vyprodukuje ročne viac, ako milión karátov.

Druhým najvýznamnejším hospodárskym odvetvím je poľnohospodárstvo, presnejšie živočíšna výroba. Vytvára síce len nepatrnú časť hrubého domáceho produktu, zabezpečuje však až polovicu z celkového počtu pracovných príležitostí, i keď pomerne slabo platených. Okolo 4.000 fariem, patriacich hlavne bielym farmárom, prevádzkuje extenzívny chov hovädzieho dobytka a oviec. Mäso sa exportuje do JAR. Mnohí farmári sa úspešne špecializujú aj na produkciu pštrosieho mäsa, ktoré sa tiež vyváža. Z dôvodu nedostatku vody je pestovanie poľnohospodárskych plodín obmedzené len na regióny Otavi, Tsumeb, Mariental - pri vodnom diele Hardap a Oshakati v oblasti Ovamboland. Pestuje sa tam hlavne pšenica a kukurica.

Vody Atlantiku sú pri pobreží Namíbie mimoriadne bohaté na výskyt všetkých druhov rýb. V 70-tych rokoch boli preto cieľom výnosného ilegálneho rybolovu pre mnohé zahraničné rybárske flotily. V roku 1990 vláda Namíbie stanovila ochrannú zónu, do vzdialenosti 200 námorných míl od pobrežia, ktorú môžu na rybolov využívať len domáce rybárske spoločnosti. Odvtedy je lov rýb významnou vetvou hospodárstva s pomerne vysokou mierou rastu. Poskytuje pracovné príležitosti pre vyše 15.000 zamestnancov, hlavne v mestách Walvis Bay a Lüderitz. Rozvíja sa aj konzervárenský priemysel. Prevažná časť produkcie sa exportuje do Španielska a Japonska.

Aj oblasť turistického ruchu zaznamenala po vyhlásení nezávislosti nebývalý rozvoj. Namíbiu navštívi ročne vyše milióna turistov. Asi tretinu z nich tvoria občania Juhoafrickej republiky. Hneď za nimi obsadzujú druhú priečku Nemci. Časť príjmov z turistického ruchu investuje namíbijská vláda do ochrany životného prostredia.

Význam spracovateľského priemyslu nehrá v Namíbii takmer žiadnu úlohu. Odhliadnuc od konzervárenského priemyslu, či ťažby a vývozu nerastných surovín, má významnejšie postavenie len pivovarníctvo alebo produkcia nápojov. Takmer všetok spotrebný tovar musí byť do KRAJINY importovaný, a to hlavne z Juhoafrickej republiky, na ktorej je Namíbia hospodársky silne závislá. Aj národná mena, namíbijský dolár (N$), je naviazaná na juhoafrický rand a musí sa podriaďovať záujmom Národnej banky JAR.

Po Juhoafrickej republike a Botswane, patrí Namíbia k najbohatším krajinám Afriky. Napriek tomu však predstavuje priemerný zárobok v prepočte len 160,- EUR mesačne, pričom veľká časť obyvateľstva musí vystačiť aj so sumou, ktorá je oveľa nižšia. Priemerná nezamestnanosť dosahuje v Namíbii hodnotu až 40%.

Dobrodružné výpravy do Namíbie na: www.offroadtours.sk

Fotogalerie