Krkonoše - Pec pod Sněžkou - Růžová hora - Temný Důl - Horní Maršov

Kam a jak jedeme?

Naplánoval som si výlet pod Sněžku na Růžovu horu a ďalej po žltej turistickej značke na Portašky, sútok Úp a Temným dolem do Horního Maršova. Do Pece pod Snežkou som docestoval ráno autobusom. Napriek tomu, že bolo leto, fúkal studený vietor a vládlo chladné počasie. Pec pod Sněžkou leží v údolí Úpy, Zeleného a Lučního potoka. Pôvodná osada vznikla pri rozsiahlom dolovaní rúd v Obřim dole, o ktorých sú zachované písomné správy z roku 1534. Pri sútoku Zeleného a Vlčího potoka začiatkom 16. storočia postavili pece na tavenie železných, medených a arzenových rúd. Dolovanie rúd a ťažba dreva potrebného pre jej spracovanie v peciach postupne klesala a v roku 1786 pece definitívne zhasli. Pre obec dochádzalo k zmene v 20. storočí, kedy sa postupne bývalá banícka a drevorubačská obec menila rozvojom turistiky na známe medzinárodne rekreačné stredisko. Dopomohla tomu hlavne výstavba cesty vybudovaná Bertholdom z Aichelburgu v polovici 19. storočia a v roku 1909 zavedenie prvej autobusuvej linky a po roku 1928 už linky pravidelnej. Dominantou Pece je výšková budova hotelu Horizont, na ktorého výstavbu v tomto prostredí sú rôzné názory. Pec pod Sněžkou je ideálným miestom na turistické výlety do okolia pešo, alebo použiť na zdolanie výškových rozdielov dve sedačkové lanovky ( na Sněžku a Hnědý vrch ). Návštevník Pece, ktorý má rád zábavu môže využiť bobovú dráhu alebo si vyskušať svoju odvahu a fyzickú kondíciu na tarzaniade. V Peci som si ešte kúpil nejaké suveníry a dal do notesa razítko vo Veselom výlete. Je zaujmavosťou, že táto budova bola postavená z opracovaných drevených klád bez jediného kovového klinca.

Z Pece som sa vydal okolo kapličky smerom do Obřiho dolu a ďalej od dolnej stanice lanovky Růžovým Dolem po zelenej na Ružohorky. Od boudy Růžohorky ešte po žltej značke k stanici lanovky Růžova Hora, strednej stanici lanovky na Snežku vo výške 1329 metrov nad morom. Lanovka na Růžovu horu bola uvedená do prevádzky 14. 1. 1949, úsek na Snežku 22. 11. 1949. Dĺžka úseku prvej časti je 1560 metrov, druhý 1967 metrov. Od lanovky som sa vrátil späť na boudu Růžohorka, kde som si na chvíľu posedel. Růžohorky, ktoré boli založené ako pôvodné Leischnerovy boudy, sú asi 800 metrov od stanice lanovky. Ďalej som už pokračoval po turisticky nenáročnej trase s peknými výhľadami napríklad na Pec pod Sněžkou alebo Černú Horu k Sagasserovým boudam, ktoré boli pekne vyzdobené kvetinami a majú tu bernardína. Potom nasledujú Portášky, kde pôvodne stávali tzv. Hofferovky. Je tu horná stanica sedačkovej lanovky z Velké Úpy. Chodníkom po žltej som došiel k boude Jana, ktorá je postavená na na svahovej lúke juhovýchodne pod vrcholom Pěnkavčího vrchu. Z Jany je už zostup lesom až k sútoku Úpy a Malé Úpy, kde je u mostu pension a reštaurácia Na Križovatce. Do Horního Maršova Temným dolem sa už pokračuje po asfaltovej ceste okolo Úpy a budovy bývaleho Texlenu, kde je dnes malý obchod. Vpravo v lese je hrádek Aichelberg, pre ktorého prehliadku si môžete kľúč vypožičiať vo Veselom Výleta v Temném Dolu. V Horním Maršově stojí klasicistický zámok z roku 1792, ktorý dal postaviť hrabě Alfons Aichelburg na mieste dvojpodlažného domu. R. 1829 sa jeho majiteľom stal Berthold Aichelburg a za jeho života sa zámok nezmenil. Po hádke s manželkou Theodorou Ernestinou Aichelburgovou rodenou Schulpovou, sa Berthold Aichelburg v strednej izbe prvého poschodia zámku v roku 1861 zastrelil. Jeho syn Alfons Aichelburg prestaval v roku 1869 tri zadné krídla zámku, ktoré vytvorili uzavreté štvorcové nádvorie. V rokoch 1907 - 1910 previedeli v novorenesančnom štýle celkovú prestavbu hlavného krídla zámku Czernin - Morzinovej. Vtedy vznikla aj štvorboká veža s kupolou, mansardovú strechu mal zámok od samého začiatku. Po konfiškácii rakúskeho majetku v roku 1945 získala zámok aj anglický park založený v 18. storočí obec Horní Maršov, ktorá ho v roku 1997 predala do súkromných rúk. Zámok je chránenou kultúrnou pamiatkou. V Horním Maršove, ktoré leží na sútoku Úpy a Lysečínskeho potoka bol koniec môjho výletu.

Za čím jedeme?

Pozrieť si krásu Krkonoš. Je tu veľa možnosti na absolvovanie malých vychadzok ale i náročných prechodov po hrebeňoch. Lákajú i z druhej poľskej strany, kde sa na Krkonoše ponúka úplne iný panoramický pohľad.

Jak a kde jsme se najedli a ubytovali?

Jedol som na Růžohorkách, pri zástavke na niektorej z iných boud dobre padne pivko.

Co se nám nejvíce líbilo a co naopak ne?

Do Krkonoš chodím rád a dosť často, je tu pekne a nepačiť sa tu môže väčšinou len zlé počasie.

Ostatní informace

Pri návšteve Veselého výletu ( v Peci pod Sněžkou alebo v Horním Maršově )sa mne alebo členom rodiny vždy niečo zapáči a tak si takmer vždy odvážame odtiaľ nejaký suvenír.