Slavonice - námestia, kašny, sgrafity

Turistické cíle • Náměstí

pohľad z podloubia • Fotografie (51) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (51 fotografií)

ako v 50. rokoch

dolná časť Mierového námestia

Vstoupit do fotogalerie (51 fotografií)

Mesto Slavonice, okres Jindřichův Hradec leží v južnej časti Českomoravskej vrchoviny neďaleko hraníc s Rakúskom.

Prvá písomná zmienka o pohraničnom meste Slavonice je z roku 1260. Pred rokom 1559 bola povýšená na mesto chrániace zemskú hranicu.

Historické centrum mesta tvoria dve námestia, Námestie Mieru a Horné námestie. Okolie oboch námestí sú obstavané renesančnými meštianskými domami s podloubím a sgrafitovou výzdobou. Medzi námestiami stojí kostol Nanebovzatia Panny Marie s dominantnou mestskou vežou.

Každé z námestí má aj svoju kašnu. Na Mierovom námestí, bývalom dolnom, je kašna, ktorej kamenná nádrž v pôdoryse tvare štvorca je z roku 1560. Kamenný bazén zdobia vytesané pätlisté ruže, ktoré sú erbom vtedajšieho maliteľa mesta. V strede kašny je umiestnený toskánsky stĺp z roku 1667. V jeho dolnej časti je kamenná miska s chrličami vody, na jeho vrchole je socha Madony, Nepoškvrnenej Panny Marie.
V západnej časti Horného námestia je druhá kašna so žulovou osembokou nádržou z roku 1783. Neskôr do kašny osadili aj neskoro gotický stĺp so sochou sv. Floriána, ochráncom pred ohňom.

Už spomínané meštianské domy okolo námestia majú svoje renesančné priečelia bohato zdobené renesančnými maľbami a nástennou technikou nazývanou sgrafito, preškrabavaním omietky. Návštevník tu môže mať aj pocit, že vošiel do minulosti. Výzdobu týchto budov previedli v 16. storočí skúsení remeselníci z Rakúska. Išlo o dobu, kedy bolo mesto v najlepšom rozkvete a bohatí mešťania sa začali predbiehať, ktorý z nich najreprezentatívnejšiu budove v interiéri a hlavne pre oko druhého aj z exteriéru. Hlavnou témou týchto slavonických figurálnych sgrafit sú významné osobnosti náboženskej reformácie 16. storočia, osobnosti dobovej politiky, biblické výjavy a antické motívy. Tieto práce neboli lacnou záležitosťou, preto sú v Slavoniciach iba na Hornom a bývalom Dolnom námestí, na ktorých žili majetnejší mešťania, ktorí si to mohli finančne dovoliť. Jedným z hlavných účelov týchto dekorácii priečeli domov bola spoločenská reprezentácia.

Celé historické jadro mesta Slavonice bolo v roku 1961 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Celé historické jadro mesta bolo v minulosti chránené hradným opevňovacím systémom, vstupovalo sa Dačickou, alebo Jemnickou bránou.

Slavonice svojou zachovalou renesančnou architektúrou mestkých domov zaujalo aj filmárov. Natačali tu dvojdielný veľkofilm režiséra Otakara Vávru Putováni Jana Amose, ďalej drama Les mrtvých, poetický film Valerie a týden divů alebo rozprávka Trampoty vodníka Jakoubka.

Niekde som sa dočítal, že Slavonica sú označované aj ako ,,Renesančná perla Vysočiny,, alebo ,,Florencia českomoravskej Vysočiny,,. Po návšteve tohto mesta si návštevník môže určite povedať ,,prečo nie,,.