Svoboda nad Úpou

Horské mesto Svoboda nad Úpou leží v Trutnovskom okrese vo východnej časti Krkonôš na sútoku Úpy a Janského potoka. Postupne sa stáva vyhľadavaným rekreačným strediskom hlavne pre svoju polohu, ktorá je východiskom pri návšteve časti východných Krkonôš -Janských Lázni, Pece Pod Snežkou a Veľkej i Malej Úpy. Nadmorská výška Svobody je 518 metrov.

Na území dnešného mesta malo dôjsť podľa historie k prvému osídleniu už v roku 1009, kedy sa tu v okolí začalo dolovať zlato a striebro. V 12. storočí tu už existovala osada, ktorú chránili páni zo Zilvarova. Cisár Rudolf ll. dal mestečku v roku 1546 privilégia na časť z cisárských lesov a v roku 1850 oslobodil podielníkov pri ťažbe zlata od poplatkov. K vynoveniu štoly, ktorá patrila mestu Svoboda došlo v roku 1681 a neskôr na podnet kniežaťa Schwarzenberga došlo k jej zmapovaniu a premeraniu. V Ďalších rokoch ale dochádzalo k stálemu znižovaniu ťažby až do roku 1781, kedy ju knieža úplne uzavrelo. V roku 1650 bolo v meste rozvinuté remeselníctvo, stál tu mlyn, mali tu pekárne, obuvníctvo, obchodníkov a žilo tu asi 500 obyvateľov. Školu z roku 1747 nahradila nová, ktorú dokončili v roku 1889.

Slávnostnú udalosť pre mesto pripomína tabuľa na dome číslo 107, v ktorom tu prespal zo dňa 12. na 13. septembra roku 1779 cisár Josef ll s doprovodom generála Laudona, Wurmsera a ďalších. V tomto dome žila i rodina Etrichu, ktorých potomok neskôr zostrojil a podielal sa pri vzniku lietadiel.

Veľký význam pre mesto mali továrne na výrobu papiera. Továrne Piet a Eichmann svojím bohatým a kvalitným sortimentom svojích výrobkov získali mnoho ocenení.

Veľké nešťastie priniesla mestu povodeň z 29. na 30. júla 1773, pri ktorej okrem materiálnych škôd prišlo o život i 17 ľudí.

Mesto koncom 19.storočia prosperovalo v priemysle a došlo i k rozvoju cestovného ruchu pri zavedení železnice.

Pôvodný kostol sv. Vojtecha patril pod Mladé Buky nahradil nový kostol, ktorý postavili v roku 1771 a duchovná správa mesta sa osamostnatnila. Náklady pri stavbe kostola finančne hradil Adam Schwarzenberg. Kostolná veža bola pristavená v roku 1836 a jej výška dosahuje 35 metrov. Hranolovitá veža má dva zvony,ktoré vysvätili v roku 1994 a nahradili zvony, ktoré boli zničené počas dvoch vojen. V kostole je pozoruhodný hlavný oltár a svätostánok zdobený pelikánom, živiacích svoje mládatá - symbol eucharistie. Strop presbitoria zdobia kresby Nanebovzatia Panny Marie a v lodi kostola vyzdvihnutie sv.Jana Nepomuckého z rieky Vltavy roku 1393. Rekonštrukciou varhán v roku 1977 - 81 došlo k rozšíreniu z pôvodných 700 na 1400 Píšťal.

Prvá zmienka o radnici v Svobode je z roku 1587. Postavili ju asi v roku 1571, kedy mesto postihol veľký požiar a zhorelo 16 domov. Ďalší požiar zasiahol radnicu v roku 1599. Ďalšiu novú radnicu dokončili v roku 1869 pod vedením majstra Gasnela a vložili do veže pamätnú listinu, ktorú objavili až pri jej rekonštrukcii v roku 1967. V minulosti sa v prízemí nachádzal vyhlásený hotel Radnice, po roku 1955 tu umiestnili kino Máj a po roku 1974 tu fungoval kultúrny klub. Úrad presunuli do vedľajšej budovy.

Minulosť svobodského mostu siaha do historie, kedy drevaný krytý most udržiavali mýtami a výnosmi zo zlatých baní. Tento most ale zničila povodeň v roku 1703 a núdzove premostenie Úpy bolo nedostatočné a vyžadovalo časté opravy. To viedlo k výstavbe nového oblukového Kamenného mostu, na ktorom pracovali stavitelia Fiedler a Havránek s pomocou talianských kamenárov a náklady stáli 14200 zlatých. Prácu týchto ľudí zničila o niekoľko rokov opäť veľká voda. Už o rok ale ponad Úpu položili nový oceľový nitovaný most, ktorý položili na pilieroch viedenskej firmi Rella-Neffe, ktorá tu vtedy pracovala na regulácii. Kompletnou rekonštrukciou most podstúpil koncom 20. storočia a od začiatku ho zatial šťastne stráži socha sv.Jana Nepomuckého.

Návštevníka mesta určite zaujme i dom s neobvyklou mansardovou strechou a významnou Kamennou oblúkovou zárubňou vchodových dverí. Dom postavili po roku 1768. Pôvodne tu stála drevenica ovlivnená neskoršou gotikou z pôvodu mestskej zástavby. O dome nie je veľa faktov z minulosti, v polovine 19. storočia tu žili rôzni živnostníci, predávalo sa tu mäso, točilo pivo. V druhej polovici 20. storočia tu mali tlačiareň, ktorá ako prosperujúca firma skončila po nástupe komunizmu v roku 1948. Dnes tento dom ľudovo povedané čínska pagoda je v kultúrnou pamiatkou.

Mešťanský dom stojí na mieste, kde v minulosti blízko trhového námestia stávala strážna veža. Úzka veža bola postupne rozšírená o Kamenné prístavby a vznikol vysoký a mohutný mestský dom so sedlovou strechou a dvojpodlahovým štítom. Časť prízemia tvoria renesančné klenby. Tento jeden z najstarších domov ale postupne koncom 20. storočia chátral a rekonštrukcie sa dočkal v roku 1995. Dnes má vzhľad pôvodného renesančného domu a svojími prvkami sa radí medzi vzácne kultúrne pamiatky. Slúži ako penzion, reštaurácia, ale môžete si tu napríklad i objednať dortu k 18. narodeninám ( to bol náš prípad ).

Marianske súsošie v meste je od neznámeho autora so sochami Panny Marie, sv. Floriána a sv. Antonína Paduánského s Ježiškom v náručí pravdepodobne z 18. storočia. Prvá písomná zmienka o súsoší je z roku 1837. Na strednej časti stĺpu je nápis v preklade do češtiny - " Pros za nás, abychom šli cestou cnosti a ke slávě z hrobu povstali " a je z roku 1844. Okolo súsošia rastú lipy.

Pri návšteve tohto mesta si určite turista pozrie i informačné centrum, získa informácie, kúpi si turistickú známku a dá si razítko z pasu Krakonošového království.