Malá a Veľká Studená dolina

Malá a Veľká Studená dolina

Dvojica dolín Malá a Veľká Studená dolina patria k najnavštevovanejším dolinám celých Vysokých Tatier. Mnohí ich považujú za najkrajšie doliny v celom pohorí.
Túra je celodenná, náročná a uspokojí aj najnáročnejších turistov a milovníkov vysokohorskej turistiky. Potrebná je kvalitná výstroj a oblečenie. Priečne sedlo, ktoré sa chystáme prekonať je v nadmorskej výške 2352 metrov. V jeho spodnej časti aj v letnom období často prechádzame cez snehové polia a terén nad nimi je už viac horolezecký, ako turistický. Túra začína na hornej stanici pozemnej lanovky na Hrebienku, v nadmorskej výške 1285 m. Potrebné je vyjsť naozaj ráno, lebo nás čaká minimálne 9 hodín chôdze s prevýšením 1100 metrov hore a 1100 metrov dole.

Vydáme sa po červenej značke hneď od stanice lanovky, širokým rovným chodníkom ponad Vodopády Studeného potoka a Reinerovu útulňu až na Starolesniansku poľanu, kde je križovatka s modrou značkou. Odtiaľ pôjdeme stále po červenej. Chodník už bude užší a prevažne skalnatý. Prejdeme cez potok po drevenom moste k Obrovskému vodopádu, ktorý tvorí posledný skalný prah Malej Studenej doliny pred jej ústím do Veľkej Studenej doliny. Ponad mohutnú skalnú strž, ktorá je asi najväčšia v Tatrách sa dostaneme k Zamkovského chate. Chata je vo veľmi peknom prostredí, tesne pod rozhraním lesa a kosodreviny. V prevádzke je celoročne a ponúka dobrý výber jedál a nápojov. Pred vysokohorskou časťou túry je treba sa riadne posilniť a doplniť tekutiny. Ďalej za chatou sa dostaneme do pásma kosodreviny a otvára sa nám prekrásny výhľad na celú dolinu až po ďalší veľký prah, na ktorom sa nachádza Téryho chata. Cesta z Hrebienka na Zamkovského chatu trvá hodinu a zo Zamkovského na Téryho chatu ďalšie dve. Zo Zamkovského chaty už pôjdeme ďalej do doliny po zelenej, červená by nás zaviedla na Skalnaté pleso.V doline sú pomiešané vegetačné stupne, takže za pásmom kosodreviny budeme vidieť opäť skupinu vysokých smrekov. Po ľavej strane budeme mať Prostredný hrebeň s Prostredným hrotom (2441m.n.m.), ktorý oddeľuje Malú a Veľkú Studenú dolinu. Vpravo sa dvíha rázsocha Lomnického štítu od Lomnického hrebeňa až po samotný Lomnický štít, ktorý budeme krásne vidieť od Téryho chaty a Priečneho sedla. Najťažší úsek medzi dvomi chatami je tesne pod Téryho chatou, ku ktorej sa budeme štverať kľučkujúc pomedzi skaly až do nadmorskej výšky 2015 metrov. Otvoria sa nám ďalšie prekrásne výhľady na Päť Spišských plies a okolité hrebene, kotly a štíty. Je to odmena za to, že sme to nevzdali pod “stupákom” pod chatou. Dostali sme sa do ďalšieho levelu, už sme v samotnom srdci veľhôr a môžeme si povedať, že sme boli v Tatrách a nie len na ich okraji. Tu už sú len skaly, ľadovcové jazerá, potoky, trocha trávy, sneh a okolo stoja najvyššie tatranské štíty po Gerlachu, ktorý je len o 20 metrov vyšší, ako Lomnický štít (2634m.n.m.), naľavo od neho Pyšný štít 2623m.n.m. a ďalej na sever Ľadový štít (2627m.n.m.), ktorý je najvyšším štítom hlavného tatranského hrebeňa. Po vynadívaní sa na okolitú drsnú krásu a nabraní síl na Téryho chate, môžeme pokračovať ďalej po zelenej, spolu so žltou až po rázcestie v Dolinke pod Sedielkom. Na rázcestí zelenej a žltej odbočíme po žltej naľavo na Priečne sedlo. Tu je nutné napísať, že kto nemá dobrú výstroj, má poslednú šancu sa vrátiť, Priečne sedlo je jednosmerné a prechod cez sedlo bez dostatočnej výstroje je životu nebezpečný. V júli sú tu bežné snehové polia a pohyb po nich bez palíc je prinajmenšom mimoriadne namáhavý, pomalý a oberá nás o množstvo síl. Dobre poslúžia aj naťahovacie gumené mačky s oceľovými hrotmi. Potrebná je čiapka, rukavice, nepremokavá bunda a teplé oblečenie. Výstup na Priečne sedlo od “Térinky” trvá hodinu a pol pri dobrých podmienkach. Treba rátať s hmlou, ktorá sa môže zjaviť behom niekoľkých minút, možné je sneženie a námraza aj v lete. Pohyb je po skale, na ktorej sú skoby a reťaze. Keď sa dostaneme konečne hore, otvorí sa nám výhľad na ďalšiu časť Vysokých Tatier. Gerlach v pozadí, pred ním vľavo je rázsocha Slavkovského štítu, ktorý vyzerá zo severu oveľa príťažlivejšie, ako z juhu a presviedča nás o tom, že aj on si pomenovanie štít zaslúži. Pod nami sú široké vysokohorské pláne okolo Streleckej veže s množstvom plies až po Zbojnícku pláň, za ktorou len tušíme Zbojnícku chatu. Zostup z Priečneho sedla je po oceľových stupačkách, ktoré sú navŕtané do skaly. Ďalej už nie je taký náročný a namáhavý, ale musíme si dávať pozor hlavne na skalné sute. Množstvo kamenia sa nám hýbe pod nohami a preto treba našľapovať naozaj opatrne. Po zídení zo sedla nás čaká dosť zdĺhavý prechod skalnými pláňami ku Zbojníckej chate. Budeme prechádzať kráľovstvom svišťov a kamzíkov a je dosť pravdepodobné, že tu aj nejakého kamzíka uvidíme. Tu v tejto pustatine si človek uvedomí, že je tu len na návšteve a že tu nie je doma, na rozdiel od kamzíkov. Záverečným oblúkom ponad Zbojnícky spád , popri Starolesnianskom a Sesterskom plese sa za ďalšiu hodinu a pol dostaneme na Zbojnícku chatu. Chata je o poznanie tichšia, ako Téryho a človek cíti viac jej odľahlosť, je to ideálne miesto na oddych od civilizácie… Po občerstvení a usušení, respektíve prezlečení premočeného trička sa môžeme vydať smerom – Veľká Studená dolina – Hrebienok. Od Zbojníckej chaty pôjdeme po modrej značke. Chodník vedie po skalách, popri Dlhom plese a Vareškovom plese dole cez skalný prah, do dlhej Veľkej Studenej doliny. Prejdeme cez Studený potok, ktorý už tu dáva najavo, že je Veľký a bude nám spríjemňovať cestu svojim zurčaním a hučaním vodopádov. Po dvoch hodinách rezkej chôdze dolu dolinou popod Slavkovský štít(2452m.n.m.) sa dostaneme až na Starolesniansku poľanu na červenú značku a za ďalších 20 minút k východziemu a aj cieľovému bodu – Hrebienku. Tu si môžeme ešte raz na mape pozrieť, čo sme to všetko dnes prešli a prekonali. V nohách budeme mať vyše 16,5 km chôdze vo vysokohorskom teréne a v hlavách a srdciach ďalší krásny kút – Malú a Veľkú Studenú dolinu vo Vysokých Tatrách.
Pri plánovaní túry je treba mať na pamäti, že pozemná lanovka premáva každú polhodinu od 7:00 do 19:30 hod. Ak to nestihneme, budeme musieť ešte pol hodinu šliapať dole do Smokovca…