Loading...

Mera Peak- Nepál

Cestopisy

Nepál - Mera Peak 2016 7:00 hod. výška 6461 m n. m., konečne sme hore, Mera Peak – Himaláje. Po 20-dňovom, nekonečnom „šlapaní“ sme dosiali náš cieľ. Traja Slováci, ktorých púť sa začala na bratislavskom letisku, cez Dubaj, Káthmándú a Luklu, si splnili svoj sen. Poďme však na začiatok: Po prílete do Káthmandú sme sa stretli so šerpom Sonamom, s ktorým sme komunikovali už vopred na Slovensku. Vybavil nám povolenia na vstup do národných parkov, permit (povolenie na výstup na vrchol), ubytovanie a dopravu v Káthmandú a letenky do Lukly. Príjemný človek. Dokúpili sme potrebné veci do výbavy a na druhý deň odlietame smer Himaláje, na jedno z najnebezpečnejších letísk sveta. Po prílete dolaďujeme posledné veci týkajúce sa treku, sýty obed – Momo (šatôčky s mletým mäsom z vodného byvola – na dlhú dobu posledný mäsový obed) a vyrážame na aklimatizačnú cestu s prípadným výstupom na Gokyo Ri (5483 m). Prvé kroky k dosiahnutiu cieľa sú započaté. Vchádzame do národného parku Sagarmatha. K večeru sa už ubytovávame v prvej horskej lodge v Monjo (lodge jevýraz z angličtiny a znamená čosi ako ubytovňa, či zrub). Začína sa niekoľkodňový cyklus – večer ubytovať, ráno pobaliť a presunúť sa o niečo vyššie. Druhý deň je cieľom Namche (3440 m), známe ako posledná možnosť väčšieho nákupu chýbajúcich vecí pre expedície. Trek už začína byť ozaj himalájsky. Lanové mosty, výhľady na zasnežené štíty, nosiči, expedície. Prvý krát sme v diaľke videli Mt. Everest a Lhotse. Dnešným dňom začala aj tzv. zavodňovačka, pijeme tekutiny, kedy si len zmyslíme. Tretí deň zachádzame do Khunde a Khumjungu, kde si chceme pozrieť nemocnicu a školu, ktorú dal postaviť Hillary, prvovýstupca na Mt. Everest – najvyšší vrchol sveta. Cestou sa zastavujeme v Mongu, kde sa odvážime a okúsime domáci nápoj „masalu“ – čierny čaj s jačím mliekom, škoricou, cukrom a korením. Veď uvidíme, čo na to naše črevné zariadenie. Nocľah je dnes naplánovaný v PhortseThanga (3680 m). Ďalší deň prekonávame hranicu 4000 m n. m. Postupné naberanie výšky je základom dobre aklimatizácie. Snažíme sa preto neprekročiť denne viac ako 500 výškových metrov. Vo výške 4100 m prichádzame do Dhole, kde zhadzujeme batohy. Naskytne sa nám úžasný výhľad na zopár šesťtisícoviek: Thamserka (6608 m), Kangtega (6685 m), Peak 41 (6648 m). Machermo - ďalší cieľ , sa nachádza vo výške 4470 m a keďže je dosť blízko, užívame si tzv. oddychovú trasu. Už nás dobehol aj tradičný kašeľ Khumbu a únava. Ešte dva dni a budeme na konci aklimatizácie. Vyrážame hneď ráno, nech sme čím skôr v osade Gokyo (4790 m), križovatke výstupových trás na Gokyo Ri, ale aj do Everest Base Camp a Cho Oju BC . V Gokyu sme sa ubytovali v lodge, ktorá bola síce výzorom v najhoršom stave, ale ako jediná vydržala zemetrasenie o sile 7,8 stupňa Richterovej stupnice v roku 2015. Pri večeri zisťujeme na internete aktuálnu predpoveď na nasledujúci deň. Ak budú ideálne podmienky, na svitaní vystúpime na Gokyo Ri. Podarilo sa. Po dve a pol hodine stojím na svojej druhej 5-tisícovke – Gokyo Ri (5483 m). Chvíle dojatia, gratulácie, fotografovanie a veľké „WOOOOW“ na okolité scenérie osemtisícoviek, sedemtisícovie, šesťtisícoviek... a poďme dole. V Gokyu menší obedík a kujeme plány. Ak sa nám podarí zostúpiť až do Thare (4390 m), ušetríme jeden deň. Dali sme to, síce totálne unavení, ale s vyhliadkou na jeden deň odpočinku v Lukle navyše. V Thare sa ubytúvame asi v dosiaľ najchudobnejšej lodge. Ráno nás zobudil štipľavý dym zo spoločnej miestnosti, kde ešte dohorieval posledný jačí trus – tradičné vysokohorské kurivo v Nepále. Podľa plánu, dnešná etapa končí v Pangboche (3930 m). Počas cesty sa nám zase potvrdila nepresnosť tunajších máp. Podľa mapy sme mali dnes zväčša traverzovať, s max prevýšením 100 m. Opak bol však pravdou. Našlapali sme 600 výškových metrov. V Pangboche sme ubytovanie nenašli, tak pokračujeme ďalej. Po hodine prichádzame do Deboche (3820 m). Hneď v prvej lodge sa ubytujeme. Ďalší deň trasa vedie cez Tengboche (3680 m), kde navštívime miestny budhistický klášor. Mali sme šťastie vidieť ako mnísi pracujú na úchvatnej mandale. Obrazy sa vytvárajú sa zo zafarbeného piesku, ryžovej múky alebo iného sypkého materiálu. Znázorňujú harmonické spojenie kruhu a štvorca, kde kruh je symbolom neba, a vonkajších síl a štvorec predstavuje vnútorné sily, to, čo je spojené s človekom a zemou. Po vytvorení mandaly prebieha obrad, na konci ktorého je obrazec verejne zmetený a vrhnutý do rieky alebo rozprášený do vetra. Z Tengboche začína chodník prudko klesať, následne opäť stúpa. Toto sa opakuje viackrát. Sme z toho už dosť unavení, preto sa nám zdá cesta hore-dole nekonečná. Okolo 16. hodiny vchádzame do Namche. Naše predchádzajúce ubytovanie je obsadené, po chvíli si však bez problémov nachádzame iné. Večer zaspávame s myšlienkou, že zajtra ešte zísť do Lukly a doprajeme si oddych. Je 3. november a pred sebou máme dlhú túru do Lukly, to znamená relax, sprcha, voľno. Navečer sme tam. Konečne. Voľný deň si užívame raňajším leňošením. Po raňajkách nás čaká pranie a balenie na druhú časť treku. Moje trekingové topánky sú v dezolátnom stave, tak ich darujem, podľa výzoru, asi najchudobnejšiemu nosičovi. Bol veľmi rád, snáď mu ešte chvíľu poslúžia lepšie ako tie jeho rozpadnuté tenisky. Pri večernej porade sa dohodneme, že „ušetrený“ oddychový deň si prípadne vyberieme až počas cesty na Mera. Vyrážame teda hneď na druhý deň. Čakal nás náročný výstup do sedla Zatrwa La (4610 m) s následným zostupom do Thuli Kharka (4300 m). Vstali sme skôr, dúfajúc, že sa za svetla dostaneme do lodge. Hmmm, bolo toho dosť. Thuli Kharku vidíme už len ako svetielka v tme. Neviem ako by to dopadlo s orientáciou v hustej hmle. Večer ležíme v spacákoch, totálne vyčerpaní, ale spokojní, že obávané sedlo je za nami. Zajtra využijeme ušetrený deň a etapu si rozdelíme na dva dni, zíde sa nám nadobudnúť stratené sily, ktoré sme nechali v Zatrwa La. „Presnosť mapy“ sa nám opäť potvrdila, miesto rovnejšej etapy zase hore-dole... Končíme v Mosom Kharka (3691 m). Doprajeme si poobedňajšiu siestu a oddych pred zajtrajškom. Ďalší deň sa pohybujeme vedľa rieky, tak cesta celkom dobre ubieha. Končiť máme v Gangnagu (4358 m), takže sa zase ocitneme vo výške nad 4000 m n. m. V Alpách je to už „páni výška“ a tu len ďalšia osada trochu vyššie. 8. novembra vyrážame smer posledné obývané miesto - Khare Camp (4900 m), potom už len ľadovec a stany. Celú výstroj si nosíme sami, žiaden nosič, tak už dosť cítim chrbát. Sme pevne rozhodnutí, že obetujeme každý 70 USD a v Khare si objednáme kuchára do výškového tábora. Prečo si nedopriať trocha luxusu po doterajšej drine? Kuchár dohodnutý, tak spokojne vyrážame. Nástup k ľadovcu je dosť namáhavý pre prevýšenie a rozdrobený kamenný terén. Konečne ľadovec, obúvame mačky a poďme za stanoveným cieľom. Ľadovec je riadne vymrznutý, ide sa super. Rýchlo naberáme výšku, čo sa odráže na čoraz častejších prestávkach. High Camp nájdeme za skalnou vyvýšeninou. Čaká nás dohodnutý kuchár a okamžite dostávame horúci čaj a dohadujeme čas večere a raňajok. Aký komfort vo výške 5700 m. Dokonca pred večerou máme aj pukance!!! Večera klasická pre Nepál – tradičné jedlo Dal bhat (ryža, kari zemiaky, zelenina, placka a šošovicová polievka). Raňajky si objednávame na 2. hodinu ráno. Kaša, ktorú sme ráno dostali, nám moc nechutila. Či už to bolo skorou rannou hodinou alebo nadmorskou výškou alebo adrenalínom z nastávajúceho výstupu, zostáva otázkou... Dostávame aj balíček – obed – uvarené vajíčko, kúsok syra a čokoládovú tyčinku. Vyrážame o 2:45 hod. Je zima a fúka vietor. Predpoveď bola -11oC, vietor 50 km/hod. a pocitová teplota -21oC. Podľa predpovede, sú to posledné prijateľné podmienky na výstup. Už poobede má vietor zosilnieť a na druhý deň už dosiahne rýchlosť vyše 70 km/h. Keď stojíme, hýbeme prstami o stošesť a slnko nie a nie vyjsť. Je fakt zima a chodník vedie stále vyššie, žiadna rovinka na chvíľku oddychu. Ideme pravidelným krokom – 30 krokov a pauza. Pri tomto tempe sa dýcha sa celkom v pohode. V High campe sme si do topánok vložili ohrievacie vankúše, ale ani jednému z nás nefungovali... Konečne vychádza slnko, ale vietor začína silnieť. Predpoveď počasia sa napĺňa. V sedielku pod vrcholom som si všimol, že Peter vpredu zdoláva posledné metre a je tam dosť strmý terén. Na chvíľu prestalo fúkať, zhadzujem batoh, vyberám cepín. A tu sa stalo presne to isté ako pod Elbrusom. Akonáhle som si dal na sekundu dole rukavicu, prišiel silný vietor a moja nová expedičná rukavica odletela priamo do trhliny. Bude to asi môj osud, tesne pod vrcholom obetovať rukavicu. Vyberám náhradné a poďme zdolávať posledné metre. Konečne vrchol Mera Peak Central (6461 m). Je 7:00 hodín 10. novembra 2016. Zatiaľ gratulácie s Peťom, po chvíli aj s Darom. Nastáva druhý krát veľké „WOOOOOW“ na okolité panorámy, fotenie, krátke video, Peťo symbolicky zje horalku zo Slovenska a rýchlo dole. Zima nás donútila. Máme v pláne zísť čo najnižšie. Pred obedom prichádzame do High Campu. Dostávame okamžite čaj a polievku (ako inak... zeleninovú a zasa bez mäsa). Pobalíme a vyrážame s úsmevom dole. Síce sme vyčerpaní, no náš smelý plán zísť až do Tangnagu (4358 m) chceme splniť. V Khare Campe si dáme malé občerstvenie a dobalíme zanechaný depozit. Z posledných síl sa podvečer dovlečieme do Tangnagu, domáci šerpovia nás vítajú, už o nás vedia ako o „troch silných Slovákoch“ krátiacich časy výstupu s plnou poľnou. Večera a šup do spacákov. Spali sme ako zarezaní. Na druhý deň si posúvame budík na 8. hodinu, čaká nás dlhá etapa až do Taaktora (3670 m). Tento deň zvládame celkom fajn. Už len dva dni a bude po všetkej drine. Treba ešte prejsť z Mosom Kharky cez sedlo Zatrwa La a potom dlhočizný zostup do Lukly. Do cieľa prichádzame 14. novembra o tretej poobede znova totálne unavení a zároveň šťastní, že sa podarilo všetko čo sme naplánovali. Večer si doprajeme steak z jaka a zopár pivečiek. Hotovo. Ráno balíme a zostáva nám už len v poriadku doletieť z Lukly do Káthmándú. Let prebiehal dobre, až na pár menších turbulencií. Sedeli sme hneď za pilotmi a sledovali ich. Zakiaľ boli piloti v pohode, boli sme aj my... V Káthmándú nás čakajú štyri dni oddychu, ktoré trávime túlaním sa po meste a prehliadkou pamiatok – Bhaktapur, Pashupatinath, Opičí chrám, Swayambhunath... Nakúpime suveníry a 18. novembra odchádzame po takmer mesiaci späť domov – na Slovensko. Nepál bol pre mňa úplne nová skúsenosť. Je to celkom iný kraj ako Alpy či Kaukaz. Teším sa z toho, že sa nám podarilo bez problémov absolvovať výstup na Mera Peak a splniť si tým ďalší zo svojich výškových snov. Na záver chcem poďakovať rodine a známym za podporu a firme Burel, obci Čáry a starostovi Martinovi Královičovi za sponzorstvo.
Poslední aktualizace: 13.6.2018
Mera Peak- Nepál na mapě
Autor: Barty74
hodnotit kvalitu příspěvku | nahlásit příspěvek redakci
Sdílet s přáteli
Byl jsem zde!
Zapamatovat

Příspěvky z okolí Mera Peak- Nepál

Himálaje - trek přes tři pětitisícová sedla.
Himálaje - trek přes tři pětitisícová sedla.
Trasa
Po desetihodinovém letu přistáváme v Kátmándú. Přespíme a druhý d…
13.7km
více »
Letiště v Lukle v Himálajích.
Letiště v Lukle v Himálajích.
Zajímavost
Toto letiště je známé a populární, protože Lukla je místo, kde vě…
13.8km
více »
Západ slunce na Mount Everestu.
Západ slunce na Mount Everestu.
Hora
Jedním z vrcholů našeho treku v Himálajích měl být výstup na Kala…
30.9km
více »
NEPÁL 2015 ...cesta k obrům a zase zpátky
NEPÁL 2015 ...cesta k obrům a zase zpátky
Cestopisy
   Přání vidět na vlastní oči Himálaj ve mě dřímalo dlo…
31.1km
více »
Everest Base Camp.
Everest Base Camp.
Hora
Mount Everest, nejvyšší hora světa, byla poprvé zdolána v roce 19…
32.5km
více »
zavřít reklamu