Beckov - hrad na Strednom Považí

Turistické cíle • Hrad

hrad Beckov na 60 metrov vysokom skalnom brale ( rok 2013 ) • Fotografie (39) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (39 fotografií)

pohľad na hrad z druhej strany

dolné nádvorie nám približuje ako sa na hrade žilo kedysi

Vstoupit do fotogalerie (39 fotografií)

Beckovský hrad leží na 60 metrom vysokom brale nad obcou Beckov v Považskom Inovci. Jeho silueta je krásne viditeľná z dialnice D1. Hrad je jedným z početných hradov na strednom Považí. O niekoľko kilometrov ďalej sa cestujúcim po diaľnici naskytne ďalší krásny pohľad a to na Trenčiansky hrad a o 30 km ďalej na Považský hrad.

Hrad Beckov sa prvý krát v písomnej podobe spomína už v Anonymovej kronike z 12. storočia. Kronikár, ktorý pôsobil na dvore kráľa Bela III. vo svojom diele opísal postup staromaďarských kmeňov počas vpádu na Veľkú Moravu, pričom spomenul aj zabratie beckovského hradu, vtedy nazývaného Blundus.

Bralo vysoké 60 metrov imponovalo obyvateľom už v dádvnoveku a preto si na ňom radi budovali svoje sídla. Naši predkovia z čias Veľkej Moravy si tu vybudovali slovanské hradisko. Obranné stavby v neskorších časoch vytvorili základ na vybudovanie hradu. Na prelome 11. a 12. storočia došlo ku kamennej prestavbe. Bol vybudovaný horný hrad a severný palác. Dĺžka hradu v tomto období bola 100 metrov. ( V iných zdrojoch sa píše, že kamenný hrad bol postavený v 13. st. ) Na konci 13. storočia bola vybudovaná útočisková veža typu bergfrit.

V 14. storočí hrad Beckov zabral "Pán Váhu a Tatier" Matúš Čák Trenčiansky, ktorý mal svoje hlavné sídlo na naďalekom Trenčianskom hrade. Počas jeho "panovania" hrad Beckov zažil rozsiahlu prestavbu, ktorej cieľom bolo zdokonali jeho obranu. V tomto období boli vybudované parkánové múry na zraniteľnej východnej strane, tu vznikla aj hradná studňa. Aby som priblížila dobu kedy žil Matúš Čák Trenčiansky, spomeniem, že 18.3.2021 uplynulo 700 rokov od jeho smrti ( 1260 - 1321 ).

V roku 1388 kráľ Žigmund venoval hrad poľskému veľmožovi Stiborovi zo Stiboríc. Ten si hrad zvolil za svoje rodové sídlo a veľa prostriedkov venoval do jeho prestavby. V severnom hradnom priestore dal vybudovať honosné nádvorie podľa vzoru kráľovských dvorov. Pribudla hradná kaplnka. Medzi unikáty interieru patrila socha Madony, ktorá bola vyrobená zo vzácneho limbového dreva. Do 19. stor. boli ešte zreteľné pôvodne frezky zobrazujúce sv. Juraja, archanjela Michaela a Jána Krstiteľa. Hradná veža - najväčšia dominante, bola v tomto období prestavaná na vežu typu donjon t.j. na trvalo obytnú vežu. Rod Stiborovcov spravoval hrad len do roku 1434, kedy zomrel Stibor mladší a s ním vymrela mužská línia rodu.

O tri roky neskôr kráľ Žigmund daroval celé beckovské panstvo Pavlovi, synovi Bána z Dolnej Lendavy, ktorý si zobral za manželku Katarínu, dcéru stibora mladšieho. Rod Bánfiovcov spravoval hrad viac ako 200 rokov, kedy tiež vymreli po meči. Bánfiovci prestavali sídlo v renesančnom slohu. Zdokonali a modernizovali obranný systém hradu čo zachránilo hrad počas tureckého vpádu v roku 1599. Mestečko pod hradom také šťastie nemalo. Bolo vypálené osmanskými nájazdníkmi.

Po vymretí Bánfiovcov mal hrad viacero vlastníkov a tak poklesol záujem o údržbu hradu. Rok 1729 znamenal koniec hradu. Tentokrát sa požiar z mestečka presunul aj na obydlie na skale a znamenal koniec hradu ako obytného sídla.

O prvých záchranných prácach možno hovoriť v roku 1935, kedy prebehli amatérske opravy - bola vybudovaná strecha na kaplke, aby boli zachránené zbytky murovanej výzdoby. Archeologický výskum prebehol v 70 - tych rokoch 20. storočia, došlo k rozsiahlej prestavbe, zakonzervovaniu hradných múrov, čo umožnilo hrad sprístupniť verejnosti.

K hradu Beckov sa viažu dve povesti. Prvá, známejšia hovorí o šašovi Beckovi, pre ktorého dal hrad postaviť vojvoda Ctibor. Raz po dlhej polovačke bol knieža Ctibor unavený a oddychoval ne´daleko vysokého brala. Členovia jeho družiny sa ho snažili rozveseliť. Podarilo sa to až jeho dvornému šašovi Beckovi. Ctibor mu už v dobrej nálade sľúbil, že si môže priať nejaké želanie, ktoré mu splní. Šašo ukázal na bralo a požiadal o postavenie hradu na tejto skale. Ctibor svoj sľub splnil. Keď bol ale hrad postavený, veľmi sa mu páčil a navrhol šašovi, že od neho hrad kúpi za toľko zlata ako sám šašo váži. Šašo súhlasil, ale s podmienkou, že hrad bude niesť jeho meno. Hrad sa teda doteraz volá Beckov.
Druhá povesť hovorí o hradnom pánovi ako netvorovi, ktorý dal zvrhnúť z hradnej skaly svojho sluhu, ktorý zabil obľúbeného psa hradného pána, lebo chcel pred útočiacim psom zachrániť svoje dieťa. Pán dal sluhu za to zhodiť z hradnej skaly. Sluha pri páde zo skaly ešte zakričal, že do roka a do dňa sa stretnú. Presne v tom čase hradný pán spal a vtedy ho uštipla do oka zmija. Ten sa oslepený v šialenstve zrútil na tom istom mieste do hlbokej priepasti.

Na Beckovskom hrade alebo v jeho okolí som bola viackrát. Naposledy na jeseň v roku 2016, kedy bol hrad spestrený tekvicovou výzdobou. Okrem toho okolo múrov hradu, na jeho nádvoriach sú postavené drevené budovy, ktoré návštevníkovi približujú minulé časy hradu. Stretli sme sa tu aj s milovníkmi histórie oblečených v dobových kostímoch. Svoje práce tu predstavujú aj kováči - k videniu je obrovský meč, obrovská ruža či obrovská stredoveká sekera...
Páči sa mi, že v dnešnej dobe staré hrady ožívajú. Na Beckovskom hrade sa počas leta uskutočňujú rôzne akcie, k naznámejším patria rytierske súboje, pri ktorých možno ochutnať napríklad aj stredovekú kuchyňu, zastielať si z luku...

Dočítala som sa, že minulý rok 2020 do začiatku jesene navštívilo hrad už 65 000 turistov. Hrad Beckov Vás upúta už na prvý pohľad - ide o majestátny hrad vypínajúci sa na vysokom skalno brale. Ak sa vydáte z parkoviska pod skalou popri kostolu sv. Štefana po Ctiradovej ulici pohodovým stúpaním po asfaltovej ceste, za 5-10 minút sa ocitnete pred upraveným vstupom do hradu a určite vás vnútorné priestory areálu hradu nesklamú.