Kočovce - Kočovský ( Taberov ) kaštieľ
Kočovce sú obcou ležiacou medzi okresnými mestami Nové Mesto nad Váhom a Piešťany. Neďaleko od známeho hradu Beckov.
Najväčšou kultúrnou pamiatkou obce je kaštieľ. Barokový kaštieľ dal v roku 1730 postaviť podžupan Príleský. Od roku 1871 vlastnila kaštieľ rodina Rakovských. V roku 1880 ho nechal upraviť v romantizujúcom slohu vtedajší majiteľ Gejza Rakovský.
Kaštieľ je jednopodlažnou trojkrídlovou barokovo-klasicistickou budovou. Bočné krídla boli pôvodne hospodárskymi budovami, neskôr prestavané na obytné. V priečelí je členená fasáda s ústredným rizalitom, predstavavnou otvorenou predsieňou pred hlavným vchodom.
K areálu patrili aj hospodárske budovy, z ktorých boli mnohé zbúrané v polovici 20. storočia. Dodnes sa tu nachádza koniareň. Ide o peknú budovu, ktorá bola v roku 2014 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Kaštieľ sa stal kultúrnou pamiatkou SR v roku 1963.
Ku kaštieľu patrí aj park. Na vybudovaní parku má najväčšiu zásluhu Gejza Rakovský, ktorý ho nechal roku 1873 upraviť podľa návrhu profesora Velicha z Budapešti.
Gejza Rakovský - 29.4.1845 Raková -1911 Budapešť, pochovaný na cintoríne v Kočovciach ). Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Bol ovocinárom, šľachtiteľom, verejným činiteľom a publicistom. Študoval v Budapešti. Od roku 1871 bol súdnym notárom Trenčiansekej stolice, správcom Marcibányiho majetku, neskôr si zobral za manželku ich nevlastnú dcéru Oľgu Bossányi, čím získal majetky v Kočovciach, Drietome, Piechove a Bolešove. Sídlil v kaštieli v Kočovciach. V rokoch 1879 - 1901 bol poslancom pri uhorskom sneme za Trenčiansku župu. Písal i humoristické črty a snemové reči.
Posledným majiteľom kaštieľa bol syn Gejzu Rakovského Anton Rakovský. Narodil sa v Budapešti ako najstarší syn. Po smrti mladšieho brata sa stal jediným dedičom. V Budapešti získal právnické vzdelanie, stal sa členom Uhorskej akadémie vied a podpredsedom Hospodárskejo spolku Trenčianskej stolice. Študoval aj cudzie jazyky a veľa cestoval. Snažil sa aj o vojenskú karieru. Život si užíval plnými dúškami. Jeho návštevy s bujarou spoločnosťou boli známe v širokom okolí. Bol aj obdivovateľom boxu, tenisu a automobilového športu. Bol ale aj rozhľadeným intelektuálom a panovník ho vymenoval za cisárskeho a kráľovského komorníka a neskôr za ministerského rádcu. V roku 1911 po smrti otca zdedil všetok majetok, ktorý mu ale zobrali v roku 1948. Sedem rokov strávil v penzióne v Čachticiach, kde 7.1.1956 slobodný, bezmajetný a bezdetný zomrel.
Po roku 1948 sa kaštieľ využíval ako poľnohospodárska škola. Od zahájenia rekonštrukcie 1967 - 1972 je kaštiaľ s areálom majetkom stavebnej fakulty STU a slúži k vzdelávacím a rekreačným účelom. K týmto účelom bola vybudovaná aj novšia budova nachádzajúca sa neďaleko kaštieľa.
Informácie som čerpala najmä z infopanelov s názvom 9 zastavení na Rakovského chodníku ( historicko - prírodovedný náučný chodník ).