Beckov - obec, ktorá má tri kostoly

Pýchou a dominatou miest a obcí bývajú spravidla kostoly. V obci býva väčšinou jeden kostol, alebo dva, to sa ale nevzťahuje na obec Beckov. Tu majú až tri kostoly.

Ako prvý by sme si pripomenuli Františkanský kostol a dnes už bývalý kláštor, ktorý začal v Beckove stavať gróf Valentín Balassa so svojou manželkou Katarínou Suňogovou na pozemku, ktorý sám na jeho výstavbu daroval. Po jeho smrti na tejto výstavbe pokračoval gróf František II. Nádasdy, ale ani ten túto stavbu nedokončil. V následujúcich rokoch na tejto stavbe ešte pokračoval probošt a biskup Jakub Haško a až počas pôsobenia beckovského farára Jána Páčayho bola stavba kostola v roku 1690 a kláštora v roku 1696 dokončená. K vysväteniu nitrianským biskupom Ladislavom Matiašovským došlo 6. júna 1701. Kostol a kláštor v ďalších rokoch nečakali najlepšie chvíle, počas Rákoczyho povstania ho kurutské vojská vylúpili a značne poškodili. Kostol ešte niekoľkokrát ničil oheň a k jeho oprave došlo v rokoch 1761 - 1762. Oba tieto objekty sú príkladom ranobarokovej sakrálnej architektúry. Kostol je zasvätený sv. Jozefovi Pestunovy, jemu patrí i hlavný oltár, ktorý je z konca 17. storočia. Znázorňuje v strede Svätú rodinu a po jej stranách sú umiestnené sochy sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka z Assisi. Najvzácnejšou pamiatkou kostola je kazateľnica zo 17. storočia, na ktorej sú znázornené maľbami svätci a cirkevní hodnostári. V kostole sú i dva bočné oltáre, je to oltár sv. Anny, Sedembolestnej Panny Márie, oltár Ukrižovania, sv. Františka z Assisi a sv. Joachyma. Kostolná veža má dva zvony, menší je z roku 1734 a veľký z roku 1790. V kláštore žilo veľa kňazov, ktorí sa svojím konaním a činmi zaslúžili o obnovovanie viery a slovenskej kultúry v okolí. Obdobie po roku 1948 ale prinieslo veľké zmeny. V apríli roku 1950 z kláštora násilne odviedli mníchov a od augusta toho istého roku sa kaštieľ stál centrom, kde sústreďovali rehoľné sestry. Od roku 1965 sa stal Charitatívnyn kňazským domom a tiež domovom pre sestry vincentky.

Ďalším kostolom, významnou historicko kultúrnou pamiatkou je kostol sv. Štefana Kráľa, ktorý je aj najstaršou sakrálnou stavbou v obci. Samotný kostol bol postavený na mieste bývalého kostola v roku 1424, starší kostol sa spomínal už v roku 1322. Veža bola ku kostolu pristavená neskôr, je štvorcového pôdorysu a je ukončená ihlanovitou strechou a makovicou, nad ktorou je dvojitý kríž. Hlavný oltár, ako i prevažná časť interieru kostola je baroková. Oltár nechal postaviť v 90. rokoch 17. storočia probošt Jakub Hraško a jeho hlavný obraz znázorňuje sv. Štefana obetujúceho uhorskú korunu Panne Márii. Kazateľnica je umiestnená v severnej strane kostola, je z roku 1754, organ s rokokovou skriňou je z polovice 18. storočia. V prístavenej bočnej kaplnke je umiestnený barokový oltár Sedembolestnej Panny Márie so sochou šaštínskej piety so 14 sochami svätcov, ktorý nechala postaviť grófka Žofia. Kostolné maľby sú dielami františkanského maliara Konráda Švestku a barokového maliara pochadzajúceho z rakúska Andreja Zallingera. Ďalšími oltármi kostola sú oltár Panny Márie z prvej polovice 18. storočia a oltár sv. Jana Nepomuckého tiež z 18. storočia. Kostol je sprístupnený počas bohoslužieb a tiež počas každoročnej akcie Noc kostolov.

Tretí kostol v obci Beckov je kostol evanjelický z roku 1792. V dobe polvice 16. už mala evanjelická cirkev v Beckove okrem pekne zariadeného kostola s vežou, kde boli umiestnené tri zvony aj svoju vlastnú školu, patrilli im i pozemky a vinohrady. Po roku 1670 sa na krátke obdobie cirkevný zbor prestáva spomínať a neskôr bol evanielikom aj ich kostol odobraný. Ich snahou a viacerými prosbami do Viedne po vlasnom chráme im bolo nakoniec vyhovené a v roku 1791 sa pustili do výstavby nového kostola. Novopostavený evanjelický chrám vtedy ešte bez veže bol posvätený 21. nedeľu po sv. Trojici v roku 1792 K pristaveniu veže kostola a tiež jeho oprave došlo počas obdobia druhej svetovej vojny v rokoch 1943 - 1944. Zvony vo veži ale zo statických dôvodov neumiestnili, sú umiestnené vo zvonici nad farou. V roku 1817 sa v rodine evanielického beckovského farára Pavla Hurbana narodil i významný národný buditeľ Jozef Miloslav Hurban.