Loading...
Mesto Bílina má svoju tradíciu s kúpeľníctvom a najväčším darom, minerálnym prameňom. Mesto však po storočia je späté aj s ďalšou tradíciou. Ide tiež o nápoj na pitie - zlatý mok varený v zámockom Bílinskom pivovare Max Lobkowicz.
Pôvodný panský pivovar v Bíline založil roku 1615 rod Lobkowitzcovcov, postavili ho blízko zámku v údolí Lukovského potoka. Pivovar bol známy v širokom okolí, známa bola hlavne Bílinská Perla. Dodnes zachovaná murovaná baroková budova je z prestavby v roku 1695. V roku 1660 pivovar vyhorel, došlo ale k jeho rýchlej obnove, najstarší zachovalý letopočet je dodnes viditeľný na štíte priečelia časti budovy od dnešného Pivovarského námestie, je to rok 1695. V rokoch 1798 - 1810 previedli úpravy pivovaru podľa návrhu Ing. Witschiegla. Doba išla stále dopredu, modernizovali aj pivovar. V rokoch 1840 - 1860 vybudovali novú spilku, v roku 1880 novú chladnicu a v rokoch 1892 - 1896 dokončili ležiacku pivnicu v skale. Pivnica mala aj spojovaciu chodbu do areálu hradu. Pivovar mal v rokoch 1892 - 1897 v prenájmu jeden z členov rodiny známych žateckých pivovarníkov Carl Anton Maria Dreher. Technológiu varny zdokonalili ešte v období medzi svetovými vojnami, po skončení prvej v roku 1920 a tesne pred začiatkom druhej v rokoch 1936 - 1939. Pivovar patril rodu Lobkowitzcobcov až do znárodnenia, kedy ho zmenili na národný podnik.
Po znárodnení nastali pre pivovar ťažké chvíle, technológia už bola značne zastaralá. Súdruhovia vtedy ustanovili 22 národných pivovarov, bílinsky zaradili pod závod Krušnohorské pivovary, po reorganizácii v roku 1960 bílinsky pivovar prešiel pod národný podnik Severočeské pivovary. K čiastočnému prerušeniu výroby piva v pivovare Bílina došlo v roku 1972, fungoval aj ako sladovňa a bol prenajímaný. Úplným klincom do rakvi pre Bílinsky pivovar bola výstavba nového pivovaru v neďalekom Moste.Varenie piva sa v pivovare v Bíline v roku 1977 úplne skončilo.
Pivo z pivovaru Bílina sa už stalo iba históriou, spomeňme si pivá, ktoré v pivovare varili. Najpopularnejšou bola takzvaná Perle severu alebo aj Bílinská perla 11°, ďalej Výčapná svetlá 7°, Svetlá 10°, Svetlý ležák 12°, Bílinské tmavé 10°. Po roku 1989 pôvodnému vlastníkovi - rodu Lobkowiczom už vrátili iba ruinu, tí budovu prenajímali.
Mesto budovu pivovaru v roku 1997 od Lobkowiczov odkúpilo a snažilo sa zohnať investorov na jeho odkúpenie a opravu. V budove sa vyrábal aj nábytok, slúžila aj ako autoservis. Aj napriek tomu , že budova bývaleho pivovaru je zaradená k budovám pamiatkovo chráneným, naďalej chátra. V roku 2016 pivovar odkúpil rakúsky majiteľ, mal s nim veľké plány, nechránené časti budov zbúrať, ostatné opraviť, vybudovať minipivovar, reštauraciu, spoločenský sál. K tým plánom nedošlo a po šiestich rokoch pivovar za kupnú cenu 2,3 miliona korún ponúkol naspäť mestu do vlastníctva.
Verme, že osud tejto schátrajúcej budovy bude šťastnejší než doteraz a dôjde k jej rekonštrukcii. Z pivovaru sa mi páči komín a priečelie. Budova bývalého pivovaru je postavená v severnej historickej časti mesta, je to v údolí Lukovského potoka neďaleko zámku.