Bílina - Lázně Kyselka - Lázeňská budova Bílinská kyselka

Turistické cíle • Dům, budova

priečelie hlavnej budovy z východnej strany

hlavná budova zo západnej strany

stred budovy od západu

zaklenuté vchody a okná

schody po strane krídla

časť budovy

časť hlavnej budovy

priečelie východnej časti

náletová drevina vo fasáde

hlavná budova od hudobného altánku

nová strecha

hlavná kúpeľná budova

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (39 fotografií)

Lázně Kyselka v Bíline, ktoré tvorí komplex budov sú známe BN vďaka preslávenej Bílinskej kyselke a liečebným procedúram s prírodnou minerálnou vodou. Kúpele vznikli v 16. storočí nad ľavým brehom toku Bělé, od roku 1945 nazývanom Bílina. Pod úpätím nádhernou skalnatou horou Bořeň, je to juhozápadne od centra mesta. V roku 1712 po vyčistení prameňov privítali prvých kúpeľných hosťov. Obdobie tridsaťročnej vojny prinieslo zničenie kúpelov, po jej skončení postupne došlo k ich obnove.
Veľký podiel na ich obnove mal vtedajší lobkovický lekár, baleneológ a geológ Franz Ambros Reusse a neskôr jeho syn August Emanuel. Franz Ambroz Reuss potvrdil účinnosť bílinskej minerálnej vody a za obdobia nájomcu Georga Schwaba sa začala bílinska voda stáčať a distribuovať. Najskôr to bolo vo forme hlinených džbánov utesných voskom, neskôr už v sklenených fľašiach.

V roku 1782 dokončili dodnes najstaršu zachovanú budovu kúpelov, je to rotunda. V roku 1855 vybudovali kúpeľný park, postupne od roku 1875 do roku 1900 dostavali všetky kúpeľné stavby ako inhalátorium, stáčírnu a hlavnú budovu. Areál kúpeľov bol postavený podľa návrhu architekta Franza Sablicka v novorenesančnom slohu. Koncom 19. storočia sa kúpeľe naďalej rozrastali a stali sa pýchou mesta.

Stali sa obľubenými a navštevovali ich aj rôzne významné osobnosti, spomeňme napríklad Ludwiga van Beethovena alebo Johanna Wolfganga Goetheho, ktorý bol pravidelným návštevníkom kúpelov Bílina. Po druhej svetovej vojne boli kúpele znárodnené, pomenovali ich podľa Julia Fučíka. Pre zhoršujúce sa ovzdušie z dôvodu okolitého priemyslu ukončili liečbu horných dýchacích ciest a zamerali sa na ličbu žalúdku a tenkého čreva. V 70. rokoch minulého storočia obnovili park, lesnú kaviareň, minigolf, v kúpeľoch ročne liečili 2500 až 3000 ľudí.

Po roku 1970 sa Kúpele Kyselka stali výhradne detskou kúpeľnou liečebňou. Po roku 1989 z dôsledku reorganizácie kúpeľná funkcia Kyselky po tristo rokoch úplne zanikla. Po roku 1990 kúpele vrátili späť Lobkovitzom, tí ich ale predali. V roku 1992 Fondom národného majetku ČR kúpele zprivatizovali, areál kúpelov zmenil niekoľkokrát vlastníkov a začal postupne chátrať. V roku 1998 mesto približne za 20 milionov korún areál kúpelov odkúpilo, väčšina budov potrebuje rekonštrukciu. Je dobré, že stále funguje stáčírna minerálních vod majiteľa BHMW a.s., ktorá je moderná a po rozsiahlej rekonštrukcii. Pokiaľ sa dnes vydáte do Areálu Kyselka od železničnej stanice, v komplexe budov architekta Sablicka, už spomínaná Stáčírna je v "perfektnom" stave, horšie to už je s hlavnu budovou, ktorá je postavená nad stáčírnou. Hlavná budova v minulosti slúžila k ubytovaniu kúpeľných hostí, v jedálni budovy sa konávali pri ojedinelých príležitostiach aj výstavy. Bola postavená v pseudorenesančnom slohu a vybavená izbami pre hostí, čitárňou, salónom, kúpeľnými kabinkami, empírovou kolonádou a inhalátorom.

Dnes je táto hlavná budova neobývaná, úplne prázdna bez akéhokoľvek vybavenia. Je dobré, že na hlavnej budove v roku 2016 opravili strechu, do budovy nezateká, voda a prírodné vplyvy by ju úplne zničili. Podľa starostky mesta je záujem opraviť fasádu hlavnej budovy, jej okien a schodiska v okolí. Bolo by to dobré, je to pekná budova a zaslúžila by si opravu.