Bojkovice - Kaple Panny Marie Čenstochovské na Hradské Nivě

Turistické cíle • Kaple

kaplnka

drevený kríž

kaplnka

ukrižovaný Ježiš na kríži

vchod

rok vysvätenia kaplny

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (19 fotografií)

Bojkovice sa nachádzajú v údolí rieky Olšavy na moravskoslovenskom pomedzí v podhorí Bielych Karpát vo východnej časti okresu Uherské Hradiště. Prvá zmienka z roku 1086 a 1087 je spojená s manželkou olomouckého kniežaťa Oty, ktorá darovala dvor Bojkovice kláštoru Rajhradskému. Bojkovice, ich osudy a história sú tesne späté s hradom nový Světlov.

Hlavnou sakrálnou pamiatkou je kostol sv. Vavřince, medzi ďalšie pamiatky patrí aj jedna z kaplí, kaplička na Hradské Nivě zasvätená Panne Marii Čenstochovskej, v minulosti nazývaná aj "miškářská". Kaplnku postavili v roku v roku 1819 a k jej slávnostnému vysväteniu došlo v roku 1820. Postavili ju z finančných darov príslušníkov remesla miškárského nad bojkovickou časťou Hradské Nivě.

V podhorí Bielych Karpát nebola moc úrodná pôda a pre obživu svojích rodin sa muži museli venovať rôznym remeslám, ako napríklad krajčír, obuvník alebo súkenník. Niektorí sa po vyučení a náročnej skúške stali aj zverolekármi - miškármi. Doma by sa ale prácou neuživili a preto sa museli za prácou vydať väčšinou do šíreho sveta. Vtedajšia doprava miškárov bola pešo alebo na konskom voze. Vyrážali za prácou do vtedajšieho najbližšieho Uhorska, u rieky Váh sa ich cesty rozchádzali. Niektorí sa vydali smerom na východ, do Haliča v dnešnom Poľsku a ďalej na Ukrajinu. Iní zasa smer Horné Uhry, dnešného Slovenska a až do Maďarska. Cez rameno mali prevesené miškárske brašny s potrebným náradím. Vo svete na nich čakali aj rôzne nebezpečenstvá, boli aj prepadávaní rôznymi darebákami, takže nechodili sami, radšej v menších skupinách.

Pred odchodom na dlhú cestu do cudziny predchádzalo veľké lúčenie so svojími rodinami a blízkymi a týmto miestom lúčenia bola Hradská Niva. V minulosti na mieste kde je kaplička stál kríž, tam prosili Ježiša Krista modlitbami o ochranu a šťastný návrat. Od kríža sa ešte niektoré ženy s mužmi vydali k prastarým dubom, po Cyrilometodejskej ceste, podľa legendy tadiaľ prišli na Moravu Cyril a Metod. U dubov skončili, tam sa vyplakávali a duby nazývali "usmrkané".

Na mieste už spomínaného kríža miškári postavili kaplnku a z poľskej Čenstochovej si do jej interiéru zadovážili aj obraz svojej patrónkyne. V tom istom roku u kaplnky postavili a vysvätili aj kríž. U kaplnky vysadili lipy, aj napriek odporu ochrany štátneho pamiatkovéhu úradu v Brne ich v roku 1940 mal zoťať nejaký Rudolf Hamšík. Lipy boli opäť vysadené. Miškári si za svoju ochrankyňu, ktorá mala napomôcť vždy sa šťastne vrátiť späť domov zvolili Pannu Mariu Čenstochovskú.

Kaplnka je jednoloďovou stavbou v priečelí so vchodom. Sú to zdobené drevené dvere s malými okienkami v tvare srdca, sú umiestnené v polkruhovom murovanom oblúku a sú chránené kovovou mrežou. Na klenbe nad vchodom je letopočet L.P. 1820 a následuje trojuholníkový štít. Strecha je pokrytá červenou pálenou škridľou. Vpravo pri kaplnke je drevený kríž s ukrížovaným Ježišom Kristom, vpravo je na lipe obraz Pany Marie s Ježiškom a lavička. Kaplnka je po rekonštrukcii v dobrom stave.