Loading...
Počas trojdňového pobytu v Bratislave sme navštívili jedno krásne miesto - galériu Danubiana.
Na malý polostrovček pri Areáli Divoká voda Čuňovo sme sa dostali autobusom č. 90 zo zastávky Nová budova SND. Autobus premáva každú hodinu. Cesta trvala 34 minút a nie je moc zaujímavá. Vystúpili sme na konečnej zastávke. Do otvorenia galérie ( o 10.00 hod ) nám zostávalo ešte pár minút. Počasie bolo chladné, tak sme sa aspoň poprechádzali a pozreli sme si sochy, ktoré sa nachádzali pred vchodom. Jedna zo sôch nám bola veľmi známa. S podobnou sochou sme sa už stretli v Trenčianskych Tepliciach. Socha pri múzeu má názov Bežec (1989), je od Svetozára Ilavského.
Po zaplatení vstupného (10 €/osoba, dôchodcovia 5 €) sme sa vybrali na prehliadku galérie moderného umenia. Diela boli rozložené v zaujímavo riešenom interieri. Niektoré nás zaujali viac, iné menej. Ale celkovo sa nám múzeum veľmi páčilo a odchádzali sme plné krásnych dojmov, s tým že sa sem určite zasa vrátime a toto miesto odporučíme aj známym. O tom, že toto miesto nadchlo viacerých svedčí zarámovaná tabuľa s niektorými odkazmi od návštevníkov, ktorá visí na stene pri jednom z bočných vstupe do budovy múzea. So všetkými súhlasím a uvádzam aspoň niektoré z nich : "Ohromný nápad, ohromné prostredie, ohromné umenie. Ohromné - všetko !, alebo Krásne a pozitívne miesto. ... V umení, ako aj v živote, treba mať guráž a fantáziu....Sme radi, že ste tu pre nás !. ... Ako vždy - zážitok nad iné ! Ďakujeme.... Priestory a svetelnosť sú nadčasové. ... Oplatí sa prísť. Niečo ako "chytanie slnka". ... Stačia na to dve slová: - nadpozemsky krásne. ... Keď sú v súlade dizajn, architektúra, umenie a cit pri ich realizácií, je to úžasný zážitok. "
Na začiatku boli vystavené plátna rozmerov 40x40 cm. Z popisky sme sa dozvedeli, že pri 10. výročí existencie galérie spoluzakladateľ Danubieny pán Meulensteen všetkým zúčastneným zahraničným a domácim umelcom
venoval knihu o galérii, ktorú tu pokrstili. Umelci mu na oplátku darovali svoje obrazy na plátne rozmerov 40x40 cm, ktoré sa dnes nachádzajú vo vstupnej hale pod názvom Pocta Danubiane. Niektoré plátna sú biele, ale postupne budú doplňované.
Potom už nasledovali väčšinou veľkorozmerné diela. Zaujímavosťou bolo dielo Pičus od Viktora Freša, kde veľký počet rovnakých "mužíkov" bol znásobený použitím zrkadiel. Pičus je soška mužíka s neproporčnou postavou a arogantne nahnevaným výrazom tváre.
Trefné bolo dielo od Jozefa Jankoviča (1937-2017) Ľavica a pravica. Tento autor tu mal viac vystavovaných diel.
Zaujali nás aj práce Miroslava Cipára (1935-2021), ktorý je rodákom z tej istej kysuckej obce ako náš otec.
Nechýba ani malá ukážka 32 plechoviek Campbellovej polievky od nášho obľúbeného Andy Warholu, ktorého rodičia pochádzali z východného Slovenska, boli rusínskej národnosti. "Nemyslím si, že by malo byť umenie pre niekoľkých vyvolených, myslím si, že by malo byť pre celú masu Američanov. " - Andy Warhola
Z vystavovaných diel ma zaujal napr. obraz Dívajúca sa do svojho vnútra od Aleny Adamíkovej, Undergrouni od Igora Piačka, mám rada fotografie od Márie Švarbovej (1988), so sestrou sa nám páčili Zlaté rybky (2015) od Ivana Pavle (1955), mame najviac veľké obrazy - od Sama Francisa (1923-1994) s názvom Bez názvu (1988), či farebný obraz, ktorý je pripomínal svetadiely s názvom Planetárium (1996-1997) od macedónskeho maliara Kira Urdina (1945) či dielo na celú stenu od slovenského autora Rudolfa Sikoru s názvom Veľká Téma (2007-2008).
Malý priestor bol venovaný aj zakladateľovi holanskému podnikateľovi, zberateľovi a podporovateľovi umenia Gerardusovi Hendrikovi Meulensteenovi. V roku 1969 založil elektronickú spoločnosť NEi, ktorá má dnes 24 fungujúcich pobočiek vo svete. V roku 1994 finančne podporil činnosť galérie Žltý dom Vincenta van Gogha v Poprade, od 9.9.2000 je jej pokračovateľkou Danubiana - Múzeum moderného umenia v Bratislave-Čunove. Jeho rozsiahla umelecká zbierka vytvorená za posledných 25 rokov patrí medzi najreprazatívnejšie v Európe. Zbierka obsahuje diela maliarov ako Sam Francis, Karel Appel, Piere Alechinskz, ale aj slovenských výtvarníkov Jozefa Jankoviča, Petra pollága a Milana Lukáša. Dnes jeho zbierka v Danubiane predstavuje asi 200 sochárskych a maliarských diel, ktoré prepožičal Danubiane na 20 rokov, kým si nevytvorí vlastnú zbierku.
Okrem stálej výstavy počas našej návštevy prebiehali aj dve výstavy a to Xénie Hoffmeisterovej s názvom V bludisku a mladého fotografa Martina Stranka s názvom Beuautiful accidents.
Dielo pani Hoffmeisterovej bolo rôznorodé - od zaujímavých obrazov, cez postavičky, ktoré ilustrovala vo viacerých detských knihách až po obrovské chaluhy, ktoré boli umiestnené na streche budovy.
Fotografie Martina Stranku boli usporiadané do tématických celkov a rozmiestnené na prízemí aj na poschodí. Viac napovedia fotografie.
Z histórie Danubiany :
Spoluzakladateľ Danubiany Vincent Polakovič z Popradu sa v roku 1988 rozhodol uskutočniť cestu po stopách holandského maliara Vincenta van Gogha. Obdiv k tomuto umelcovi ho doviedol k myšlienke vytvoriť múzeum na jeho počesť. Postavil dom, ktorý bol kópiou domu v Arles v južnom Francúzsku. Po otvorení bol Žltý dom prvou súkromnou galériou na Slovensku. V roku 1994 sa v Nuenenu, kde van Gogh namaloval diela Kadlec, Biblia a Vodný mlyn v Opwetten zoznámil s holandským zberateľom umenia Gerardom Meulensteenom. S jeho pomocou vytvorili pri Žltom dome park so sochami Jána Ťapáka, usporiadali niekoľko výstav slovenských umelcov v Holandsku, vydali katalógy a pozvali do galérie zaujímavých hostí.
V roku 1998 pán Polakovič navštívil Lousiana Museum of Modern Art u dánskej Kodane. Prehliadka tohto múzea a priľahlého areálu na brehu Oresundského jazera ho nadchla a skrsla v ňom myšlienka vytvoriť na Slovensku niečo podobné, aby sa mali slovenskí umelci kde prezentovať. Pri hľadaní vhodného miesta ho okúzlilo miesto v okolí hrádze v Čunove.
Stavbu začali v roku 1999. Galéria mala mať tvar rímskej lode - galéry, čo sa podarilo. Autorom budovy múzea bol Peter Žalman. Loď bola dlhá 50 metrov, široká 25 metrov a vysoká 12 metrov. Prvé súkromné múzeum moderného umenia mohlo byť 9.9.2000 otvorené. K tomuto dátumu ukončil svoju činnosť Žltý dom v Poprade. Nová kultúrna inštitúcia si získavala postupne svojích návštevníkov, hlavne zahraničných.
Návštevníci sa dožadovali predstaviť zbierku zakladateľa a mecenáša Danubiany Gerarda Meulensteena. Preto bol vypracovaný plán rozšírený o pavilón stálych zbierok. Nakoniec zvíťazil návrh mladého architekta Jána Kukuly ( žiaka Petra Žalma, autora pôvodnej budovy múzea ). Po tom čo G.Meulensteen venoval múzeum Slovenskej republike, vláda SR poskytla prostrieky na dostavbu galérie. V roku 2014 bola Danubiana vyhlásená medzinárodnou porotou za stavbu roka 2014 v SR..
Diela sú verejnosti predstavené na ploche 5.000 m². Výstavné priestory sú doplnené : Art Shop ( ktorý sme bohužiaľ nenavštívili, nabudúce určite navčtívime ), útulná kaviareň Art Café ( krásna, s výhľadom na Dunaj ), socharský park a strecha múzea.
Múzeum moderného umenia Danubiana je otvorené okrem pondelka od 10 hod do 18 hod. Okrem vlastného vozidla sa sem dá dostať za 34 minút autobusom č. 90 zo zastávky, ktorá je za novou budovou SNDivadla.
všetkým odporúčam !