Bratislava - Starý most
Slovenská metropola Bratislava a európsky veľtok Dunaj dlhé stáročia patria k sebe.
Už od dávnej minulosti bol jeho tok ťažko prekonateľnou prekážkou. Dal sa síce preplávať pomocou člnov, nachádzal sa tam aj brod. V neskoršom stredoveku vybudovali aj drevený most, ten ale väčšinou zničila veľká voda. Fungovali aj takzvané loďkové a pontonové mosty. Napríklad posledným pontónovým mostom v Bratislave bol most z roku 1825, ktorý slávnostne otvorili pri príležitosti korunovácie Karolíny Šarloty Augusty Bavorskej. Most sa skladal z 23 lodiek, počas plavby lode jeho stred otvárali, pred zimou ho rozobrali, aby ho nezničil ľad.
K veľkej zmene došlo na konci 19. storočia, kedy sa rozhodlo o výstavbe nového oceľového mosta na kamenných podperách. Starý most, taký má dnes názov, je v Bratislave je najstarším dochovaným mostom v meste. Tento oceľový most postavili v rokoch 1889 - 1901. Jeho slávnostného otvorenia sa zúčastnil aj vtedajší cisár František Jozef I. Išlo o most kombinovaný pre cestnú, železničnú a pešiu dopravu. Prvý názov mostu bol práve po cisárovi Františkovi Jozefovi až do páde Rakúsko - Uhorska. Most po vzniku Československa premenovali na Štefánikov most.
Most vo svojej podobe slúžil až do 3. apríla 1945, kedy ho ustupujúca nemecká armáda ,,vyhodila do vzduchu,,. Došlo k zničeniu jeho oceľovej konštrukcie a jedného kamenného piliera. Hneď po skončení vojny sa začala príprava na obnovu mosta. Vedúcim stavby bol poverený podplukovník Radčenko a ženijná jednotka Červenej armády. Na výstavbe mosta pracovalo 600 sovietskych vojakov, 450 nemeckých zajatcov a približne 300 ľudí pracujúcich pre stavebnú firmu Ing. Lazovský a Štefanec. Oceľové konštrukcie pre most dodali Mostárne Vítkovice, Ippen Hradec Králove a Královopolská z Brna. Práce na výstavbe mosta napredovali rýchlo. 3. februára 1946 sa slávnosného otvorenia a prestrihnutia pásky zúčastnil maršál Konev, predseda československej vlády Zdenko Fierlinger, podpredseda Klement Gottwald a minister obrany Ludvík Svoboda. Zmenil sa aj jeho názov, zo Štefánikovho mostu sa zmenil na most Červenej armády.
Zaujímavosťou je, že most postavili ako provizorný na približne 15 rokov, ale slúžil oveľa dlhšie, až do roku 2013. Nie je to ale žiadna vzácnosť, keď si zoberieme oveľa slávnejšiu Eifelovu vežu, tá bola postavená tiež iba dočasne a ,,Stará dáma,, stojí v Paríži dodnes. Vráťme sa ale k mostu, nasledovala jeho rekonštrukcia, získal dnešnú podobu a pre verejnosť ( cyklistov a chodcov) ho otvorili 19. mája 2016. Pri rekonštrukcii mostu zachovali niektoré kamenné piliere, konštrukciu zhotovili Vítkovické železárny. Električkovú dopravu, rychlodráhu spájajucu s Petržalkou na moste spustili približne o dva mesiace neskôr.
Most ma zaujal počas tohoročnej návštevy Bratislavy a prechádzky okolo Dunaja, bolo to dosť nezvyklé, romantické, v Bratislave vtedy napadol sneh, v mestách sme ho počas zimy videli veľmi málo.
Neskôr, vo februári 2024, sme sa cez most do Petržalky previezli električkou. Naspäť sme išli pešo a vychutnávali sme si pekné pohľady na most Apollo i novopostavené výškové budovy. Z druhej strany sme obdivovali západ slnka nad Petržalkou a Bratislavským hradom.