Bratislava - Stredná priemyselná škola strojnícka - budova a krátka história

Turistické cíle • Dům, budova

pohľad na budovu SPŠS od osobného prístavu

pohľad od prístavu

časť budovy

stred budovy

príchod k budove - jej bočná a čelná časť

vchod do budovy školy

osobný prístav oproti budove školy

priemyselná škola z roku 1904

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (8 fotografií)

Pri prechádzke Fajnorovým nábrežím ma upútala veľká budova, ktorá sa svojou farebnou fasádou líšila od ostatných budov v okolí. Išlo o Strednú priemyselnú školu strojnícku. Budova leží oproti osobnému prístavu, ktorý sa nachádza medzi Starým mostom a mostom SNP.

Ako som už písala škola leží medzi Fajnorovým nábreží a Vajanského nábrežím, medzi miestnymi sa jej hovorí Vajnorka. Je jednou z najstarších odborných škôl pre technické študijné odbory na Slovensku.

Základy budovy boli položené 17.9.1903, preto sa žiaci v školskom roku 1903/1904 učili v mezaníne krídla Primaciálneho paláca v Bratislave. Vtedy sa do kovorobného oddelenia na riadne štúdium zapísalo 20 žiakov, z ktorých 1. triedu ukončilo 16. žiakov. Zaujímavé je, že najmladší žiak mal 13 rokov a najstarší 18 rokov. Žiaci pochádzali z okolia Bratislavy, ale aj Púchova, Trenčianskej Teplej, Kuchyne, dolnorakúskeho Hannersdorfu, ale aj zo Sedmohradska.
Školský rok 1904/1905 sa začal ešte v dočasných priestoroch v Primaciálnom paláci, ale začiatkom novembra 1904 Odborná škola kovorobná presídlila do novej budovy na dunajskom nábreží ( kde je dodnes ). Škola bola postavená podľa plánu Júliusa Kolbenheyera ( v Uhorsku súčasne v rôznych miestach boli postavené tri podobné budovy ). Budova vyrástla na mieste bývalého vyústenia Novozámockého ramena Dunaja, ktoré v 19. storočí zasypali. Pred výstavbou školy a prístavu Fajnorovo nábrežie zregulovali a upravili do dnešnej podoby. Postavená budova ešte nebola taká rozsiahla ako dnes. Pre potreby školy slúžilo len prízemie a 1. poschodie. Do roku 1910 bolo 2.poschodie určené na verejné výstavy Bratislavského výtvarného spolku.
Už na začiatku vzniku školy žiaci chodili na exkurzie do Viedne, Budapešti, postupne pribúdali ďalšie mestá.

V roku 1907 bol ukončený prvý vzdelávací cyklus. Absolventi dostali živnostenský list.

V rokoch 1910/1911 k škole pristavali strojovňu. Počas 1.svetovej vojny mnohí žiaci postupne odchádzali na front a do školy sa nasťahovali rôzne organizácie, ale predovšetkým invalidi. Pre mňa bola zaujímavá informácia, že niekedy v polovičke júla 1918 počas pobytu v Bratislave navštívil školu posledný rakúsko-uhorský cisár Karol VI., ktorý vystúpil z lode priamo oproti škole.

Čsl. úrady 2.8.1919 prevzali školu od vtedajšieho riaditeľa A. Bejezyho aj so žiakmi. Škola bola zanedbaná, špinavá, vyrabovaná. Za riaditeľa bol vymenovaný Ing. Vasátko. Ovzdušie v škole bolo protičeskoslovenské, tak budova musela byť strážená vojenskou hliadkou. Škola prešla mnohými zmenami vo vyučovaní, začala sa nanovo zriaďovať, postupne sa zvyšoval počet učiteľov i žiakov.

V lete 1926 sa začalo s prístavbou školy. Posledné stavebné práce boli ukončené pred vianocami 1928. Prístavbou sa získalo 85% úžitkovej plochy.

V rokoch 1939 - 1945 počas 2.svet. vojny bol odvolaný riaditeľ aj niektorí učitelia a dosadení noví. Škola rástla po stránke kvantitatívnej. Boli zriadené nové oddelenia s 24 triedami. V škol. roku 1944/1945 (jeseň-zima) museli žiaci pod komandou nemeckých vojakov chodiť kopať zákopy okolo Bratislavy.

Po skončení vojny dochádza k menším zmenám v profesorskom zbore. Naliehavosť výchovy nových strojárskych kádrov bola rázna a muselo sa jej všetko podriadiť. Dôraz sa kládol na odbornosť, technológie, stroje, strojové súčiastky a technické kreslenie. Vypadli hodiny náboženstva a nemčiny, tú nahradila ruština. Mnohí učitelia odchádzajú učiť na vysoké školy. V šk. roku 1939/1940 sa oddelila stavebná časť, ktorá vytvorila Strednú odbornú školu stavebnú, v roku 1950 sa oddelila Stredná priemyselná škola elektrotechnická.
V roku 1948 sa na 20 rokov stal riaditeľom Ing. Š. Kovačič. Mal veľký podieľ na rozširovaní odborných škôl v Trnave, Novom Meste nad Váhom, Dubnici nad Váhom, Komárne a na Myjave.

V rokoch 1948 - 1970 dochádza k ďalšiemu rozmachu školy po kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránke. V rokoch 1970 - 1980 dochádza k modernizácii vyučovania a v celej školskej práci.

V roku 1986 sa stav budovy stále zhoršoval, bolo nutné začať s generálnou opravou budovy.

Dnes budova vyzerá z diaľky veľmi pekne.
Žiaci majú na škole možnosť navštevovať tieto študijné odbory : Mechatronika, Strojárstvo, Technické lýceum a Bilingvárne technické lýceum.
V roku 2016 SPŠS patrila medzi 10 najlepších stredných odborných škôl v Bratislavskom kraji.

V priestoroch auly školy pri príležitosti 110. výročia od založenia školy bola zriadená sieň, v ktorej sú umiestnené historické fotografie exteriérov a interiérov školy, sú tu rôzne predmety pripomínajúce históriu školy - učebnice, pomôcky, zoznamy vyučujúcich aj žiakov. Z týchto materiálov nachádzajúcich sa aj na internete som čerpala aj ja pre svoj článok. Veľmi zaujímavé boli najmä staré fotografie školy a jej okolia. Je zaujímavé, že táto budova už 120 rokov slúži stále ako škola zameraná na výchovu mladých strojárov.

Počas našej návštevy Bratislavy bol vysoký stav Dunaja - 605 cm a teplota vody 17,4 °C. Na internete o histórii školy som sa dočítala, že ochranný múrik vedľa Dunaja zachránil školu pred povodňou naposledy v lete 2002. Teraz to našťastie také hrozné nebolo, aj keď výška hladiny Dunaja 605 cm nám pripadala už dosť vysoká.