Bratislava - Stredná priemyselná škola strojnícka - budova a krátka história

Turistické cíle • Dům, budova

pohľad na budovu SPŠS od osobného prístavu • Fotografie (8) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (8 fotografií)

pohľad od prístavu

časť budovy

Vstoupit do fotogalerie (8 fotografií)

Pri prechádzke Fajnorovým nábrežím ma upútala veľká budova, ktorá sa svojou farebnou fasádou líšila od ostatných budov v okolí. Išlo o Strednú priemyselnú školu strojnícku. Budova leží oproti osobnému prístavu, ktorý sa nachádza medzi Starým mostom a mostom SNP.

Ako som už písala škola leží medzi Fajnorovým nábreží a Vajanského nábrežím, medzi miestnymi sa jej hovorí Vajnorka. Je jednou z najstarších odborných škôl pre technické študijné odbory na Slovensku.

Základy budovy boli položené 17.9.1903, preto sa žiaci v školskom roku 1903/1904 učili v mezaníne krídla Primaciálneho paláca v Bratislave. Vtedy sa do kovorobného oddelenia na riadne štúdium zapísalo 20 žiakov, z ktorých 1. triedu ukončilo 16. žiakov. Zaujímavé je, že najmladší žiak mal 13 rokov a najstarší 18 rokov. Žiaci pochádzali z okolia Bratislavy, ale aj Púchova, Trenčianskej Teplej, Kuchyne, dolnorakúskeho Hannersdorfu, ale aj zo Sedmohradska.
Školský rok 1904/1905 sa začal ešte v dočasných priestoroch v Primaciálnom paláci, ale začiatkom novembra 1904 Odborná škola kovorobná presídlila do novej budovy na dunajskom nábreží ( kde je dodnes ). Škola bola postavená podľa plánu Júliusa Kolbenheyera ( v Uhorsku súčasne v rôznych miestach boli postavené tri podobné budovy ). Budova vyrástla na mieste bývalého vyústenia Novozámockého ramena Dunaja, ktoré v 19. storočí zasypali. Pred výstavbou školy a prístavu Fajnorovo nábrežie zregulovali a upravili do dnešnej podoby. Postavená budova ešte nebola taká rozsiahla ako dnes. Pre potreby školy slúžilo len prízemie a 1. poschodie. Do roku 1910 bolo 2.poschodie určené na verejné výstavy Bratislavského výtvarného spolku.
Už na začiatku vzniku školy žiaci chodili na exkurzie do Viedne, Budapešti, postupne pribúdali ďalšie mestá.

V roku 1907 bol ukončený prvý vzdelávací cyklus. Absolventi dostali živnostenský list.

V rokoch 1910/1911 k škole pristavali strojovňu. Počas 1.svetovej vojny mnohí žiaci postupne odchádzali na front a do školy sa nasťahovali rôzne organizácie, ale predovšetkým invalidi. Pre mňa bola zaujímavá informácia, že niekedy v polovičke júla 1918 počas pobytu v Bratislave navštívil školu posledný rakúsko-uhorský cisár Karol VI., ktorý vystúpil z lode priamo oproti škole.

Čsl. úrady 2.8.1919 prevzali školu od vtedajšieho riaditeľa A. Bejezyho aj so žiakmi. Škola bola zanedbaná, špinavá, vyrabovaná. Za riaditeľa bol vymenovaný Ing. Vasátko. Ovzdušie v škole bolo protičeskoslovenské, tak budova musela byť strážená vojenskou hliadkou. Škola prešla mnohými zmenami vo vyučovaní, začala sa nanovo zriaďovať, postupne sa zvyšoval počet učiteľov i žiakov.

V lete 1926 sa začalo s prístavbou školy. Posledné stavebné práce boli ukončené pred vianocami 1928. Prístavbou sa získalo 85% úžitkovej plochy.

V rokoch 1939 - 1945 počas 2.svet. vojny bol odvolaný riaditeľ aj niektorí učitelia a dosadení noví. Škola rástla po stránke kvantitatívnej. Boli zriadené nové oddelenia s 24 triedami. V škol. roku 1944/1945 (jeseň-zima) museli žiaci pod komandou nemeckých vojakov chodiť kopať zákopy okolo Bratislavy.

Po skončení vojny dochádza k menším zmenám v profesorskom zbore. Naliehavosť výchovy nových strojárskych kádrov bola rázna a muselo sa jej všetko podriadiť. Dôraz sa kládol na odbornosť, technológie, stroje, strojové súčiastky a technické kreslenie. Vypadli hodiny náboženstva a nemčiny, tú nahradila ruština. Mnohí učitelia odchádzajú učiť na vysoké školy. V šk. roku 1939/1940 sa oddelila stavebná časť, ktorá vytvorila Strednú odbornú školu stavebnú, v roku 1950 sa oddelila Stredná priemyselná škola elektrotechnická.
V roku 1948 sa na 20 rokov stal riaditeľom Ing. Š. Kovačič. Mal veľký podieľ na rozširovaní odborných škôl v Trnave, Novom Meste nad Váhom, Dubnici nad Váhom, Komárne a na Myjave.

V rokoch 1948 - 1970 dochádza k ďalšiemu rozmachu školy po kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránke. V rokoch 1970 - 1980 dochádza k modernizácii vyučovania a v celej školskej práci.

V roku 1986 sa stav budovy stále zhoršoval, bolo nutné začať s generálnou opravou budovy.

Dnes budova vyzerá z diaľky veľmi pekne.
Žiaci majú na škole možnosť navštevovať tieto študijné odbory : Mechatronika, Strojárstvo, Technické lýceum a Bilingvárne technické lýceum.
V roku 2016 SPŠS patrila medzi 10 najlepších stredných odborných škôl v Bratislavskom kraji.

V priestoroch auly školy pri príležitosti 110. výročia od založenia školy bola zriadená sieň, v ktorej sú umiestnené historické fotografie exteriérov a interiérov školy, sú tu rôzne predmety pripomínajúce históriu školy - učebnice, pomôcky, zoznamy vyučujúcich aj žiakov. Z týchto materiálov nachádzajúcich sa aj na internete som čerpala aj ja pre svoj článok. Veľmi zaujímavé boli najmä staré fotografie školy a jej okolia. Je zaujímavé, že táto budova už 120 rokov slúži stále ako škola zameraná na výchovu mladých strojárov.

Počas našej návštevy Bratislavy bol vysoký stav Dunaja - 605 cm a teplota vody 17,4 °C. Na internete o histórii školy som sa dočítala, že ochranný múrik vedľa Dunaja zachránil školu pred povodňou naposledy v lete 2002. Teraz to našťastie také hrozné nebolo, aj keď výška hladiny Dunaja 605 cm nám pripadala už dosť vysoká.