Bzince pod Javorinou - Pomník obetiam oboch svetových vojen

Turistické cíle • Pomník

pomník k pamiatke mŕtvych v oboch svetových vojnách • Fotografie (14) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (14 fotografií)

pomník v parčíku

mená obetí vojny

Vstoupit do fotogalerie (14 fotografií)

Kopaničiarska obec Bzince pod Javorinou leží na sútoku Kamečnice a prítoku Vrzavky. Obec sa prvýkrát spomína už v roku 1215, má približne 2000 obyvateľov, patrí pod Trenčiansky kraj a okres Nové Mesto nad Váhom.

V minulom storočí sa útrapy dvoch svetových vojen nevyhli ani tejto kopaničiarskej obci.
Po spáchani atentátu 28. júna 1914 v Sarajeve vypukla prvá svetová vojna a z Horných a Dolných Bziniec museli muži do 40 rokov narukovať. Mnoho rodín tak ostalo bez živiteľov, 25 mužov sa už nikdy domov nevrátilo. Zomreli priamo na fronte, alebo na zranenia v nemocniciach. Prvá svetová vojna skončila 11. novembra 1918, došlo k rozpadu Rakúsko - Uhorska, vznikli nové nástupnícke štáty, jedným z nich aj Československo.

Druhá svetová vojna už priamo zasiahla aj obec, došlo k prenasledovaniu a deportácii židovských obyvateľov. Počas Slovenského národného povstania sa aj obec zapojila do odboja, hlavnými miestnymi organizátormi odboja boli Martin Kedro a učiteľ Milan Slávik, ktorých mená sme našli na tabuli, neprežili. V Bzinciach sa usadila v septembru roku 1944 namecká armáda, ktorá podnikala výpady do okolitých hôr za účelom hľadania partizánov. Najkrvavejšia bitka na území obce sa odohrála 27. februára 1945.

Občania Bziniec nezabudli na svojich spoluobčanov, ktorí sa nevrátili z frontov, alebo padli počas Slovenského národného povstania v bojoch v okolí obce, boli popravení, alebo zomreli v koncentračných táboroch. Zo zbierok postavili dva pomníky, jeden v časti obce Hrušov, druhý v Horných Bzinciach. Autormi oboch pomníkov sú Vladimír Becka a Antonín Svoják.

Pomník v časti Horné Bzince odhalili v parku v strede obce 5. mája 1929. Tvorí ho súsošie ženy s deťmi umiestnené na hranolovitom podstavci. Žena sa pozerá niekde do diaľky, akoby chcela vidieť z vojny vracajúceho sa manžela, v náruči si pridržiava malé dieťa, druhé väčšie dievčatko kľačí a pridržiava erb z dvojkrížom, lipovou vetvičkou a letopočtom 28 XI 1918.
Po skončení druhej svetovej vojny na stĺpe pomníka pribudli pamätné tabuľe s menami obetí tejto vojny. Pod súsoším v čelnej strane podstavca - kamenného stĺpa je vytesaný letopočet 1914 - 1918, ďalej plastika venca, pod ktorou je nápis ,,VRÁTI SA? JEJ NÁDEJ SA NESPLNILA, ALE SPLNILA SA NÁDEJ NÁRODA."
V dolnej časti podstavca je umiestnená doska s nápisom v zlate ,,PADLI V BOJI ZA SLOBODU 1939 - 1945 : UHER MILAN, SLAVIK MILAN, TOMEŠ JAN, KEDRO MARTIN, KEDRO JAN, SLAVIK JAN,,.

Na pravej strane podstavca je doska z čierneho mramoru s menami padlých a nezvestných v prvej svetovej vojne, v dolnej časti je doska s nápisom ,, NA VEČNÚ PAMIATKU RUMUNSKÝM HRDINOM SERG. ALBOIU CONSTANTIN 8.4.1945 SOLD. FLOREA MATEI 8.4.1945 SVOJ ŽIVOT POLOŽILI PRETO, ABY SME MY OSTATNI ŽILI V MIERI,,. Na pravej strane podstavca je 33 obetí na doske z čierneho mramoru.

Pomník je osadený na dvojschodovom základe, okolo je malý kovový plotík. Pomník sa nachádza za kostolom v parčíku oproti rodnému domu spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej.