Loading...
Naším cieľom pri poslednej návšteve Čachtíc nebol známy Čachtický hrad, ale Draškovičov kaštieľ, ktorý otvorili po revitalizácii začiatkom leta 2024.
Kaštieľ je krásne opravený nielen zvonku, ale predovšetkým znútra. V Dražkovičovom kaštieli bola pred rokom 2021 klasická vlastivedná expozícia. V období 2022 - 2024 prebiehala kompletná rekonštrukcia, po ktorej boli sprístupnené obnovené priestory prízemia a prvého poschodia, ale pribudli aj nové priestory a to v suteréne.
Po zakúpení vstupeniek ( 6 € dospelá osoba ) v pokladni na prízemí sme pokračovali prehliadkou prízemia. Sprievodca v tomto kaštieli nie je. Najskôr sme sa z veľkého nástenného panela dozvedeli najdôležitejšie roky z histórie Čachtíc.
Potom nás už zaujal jeden veľký exponát - voz, ktorý je typický pre kočovných Cigánov. Rómom bola venovaná jedna menšia miestnosť. Informačný panel nás oboznámil s históriu Rómov. Prví Cigáni prišli do Uhorska v 14.,15. storočí, možno aj skôr. Prvá správa o prítomnosti Rómov na dnešnom území Slovenska je z roku 1328. V okolí Čachtíc sa Rómovia zrejme objavili už pred stáročiami, viedli ale kočovný život, takže sa vždy zdržali len krátko. V 18. storočí sa už objavujú rómske priezviská. Tunajší Rómovia sa venovali kováčskemu remeslu, vyrábali najmä reťaze, klince a rôzne potrebné nástroje. Mnohí aj s manželkami pracovali v kameňolomoch, pri výrobe surovej tehly alebo v sezóne pomáhali najmä pri mlátení. Keď sme sa v múzeu priblížili k "obrazu" kováča, ten zrazu ožil. Kováč z obrazu začal návštevníkov názorne zoznamovať so svojím remeslom. S prácou kováča nás v krátkom filme oboznámil jeden slovenský herec. Vo voze bola umiestnená obrazovka s filmom o Cigánoch.
V ďalšej časti sme sa dozvedeli niečo o Habánoch. Žili v uzatvorených komunitách, zvyčajne na okraji mesta či obce. Ich domy boli veľké, na prízemí mali spoločnú kuchyňu a jedáleň, často i škôlku, kde sa spoločne starali o deti. Na poschodí, niekedy mal dom aj dve poschodia, boli malé spálne pre jednotlivé rodiny. Členovia danej komunity pracovali spoločne.
Habáni nazývaní aj novokrstenci - anabaptisti sú príslušníkmi radikálneho reformného kresťanského náboženského hnutia, ktoré vzniklo v 20. rokoch 16. storočia. Boli presvedčení, že krst detí je bezvýznamný a človek má byť pokrstený až vtedy, keď je plne schopný uvedomiť si závažnosť tohto aktu.
Označenie "habáni" vzniklo pravdepodobne z nemeckého Haus haben - mať dom. Habáni žili v uzavretých komunitách, tzv. dvoroch. Na čachtickom panstve sa habáni usídlili s povolením grófa P. Nádašdyho v roku 1620. Boli zručnými remeselníkmi - hrnčiari, tkáči, nožiari aj chýrni liečitelia, ženy boli často pôrodnymi babicami. Roku 1645 časť čachtických habánov opustila obec a odišli hlavne do Sedmohradska, kvôli tomu, že nový zemepán začal prenasledovať vyznavačov iných náboženstiev ako kresťanstvo.
Posledná časť expozície na prízemí je venovaná spolku Tatrín ( 1844 -1848 ), ktorý združoval štúrovcov. Spolok okolo Ľudovíta Štúra a J.M.Hurbana a M.M.Hurbana tvorili evanjelickí vzdelanci, ktorých cieľom bolo podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku. Štvrté, posledné valné zhromaždenie Tatrína sa uskutočnilo na fare v Čachticiach.
Po zhliadnutí prízemnej časti Dražkovičovho kaštieľa sme si obuli nové, čisté návleky a vybrali sme sa na prvé poschodie. Tu sú dve väčšie miestnosti a asi štyri menšie. Najväčšie miestnosť sa venuje histórii rodov, ktoré v Časticiach pôsobili. Keď si sadnete do prvého kresla dozviete sa niečo o najstaršom rode a to o rode Ctibora zo Ctiboríc. Každé kreslo má erb niektorého z rodov a pomocou sluchádka - audiosprievodcu si návštevník vypočuje jeho históriu. V strede miestnosti je na figuríne replika ručne ušitých šiat majiteľky Čachtického hradu Alžbety Bátoryovej, vytvorená podľa jej portrétu.
Z infopanela sme sa dozvedeli niečo o štyroch šľachtických sídlach. Najstarším bol kaštieľ Orságovcov, ktorý už dnes neexistuje. Kaštieľ Nádašdyovcov bol sídlom Františka Nádašdyho a Alžbety Bátoryovej. Dnes tiež už neexistuje. Kúriu Drugetovcov dal postaviť na začiatku 17. storočia Juraj Druget z Humenného, manžel Kataríny Nádašdyovej, dcery Alžbety Bátoryovej. Ako posledný bol postavený Dražkovičov kaštieľ v roku 1677.
Pekne upravené, voňajúce novotou sú ďalšie izby : spálňa s dobovým nábytkom, hudobný salón, izba pre deti či študovňa. Miestnosti prezentujú šľachtickú bytovú kultúru v spojení s múzejnou expozíciou. Druhá veľká podlhovastá miestnosť je obrazáreň. Tu sa konávajú aj akcie.
Po vzhliadnutí múzea sme sa ešte presunuli do pivnice, kde sú dve expozície : Alžbeta Báthory a Vinárstvo a jeho tradície. Obe časti sú na malom priestore, ale veľmi pekne spracované. Čachtice sú známe svojou vinárskou históriou, víno sa tu vyrábalo a odtiaľto vyvážalo už od stredoveku. Tiež sa nás zaujala expozícia, ktorá sa snaží návštevníkovi predstaviť fakty o Alžbete Bátoryovej ale aj o legende, ktorá vznikla po jej smrti. Je tu použitá unikátna technológia - holografické divadlo.
História Dražkovičového kaštieľa :
Kaštieľ dal v roku 1677 postaviť krajinský sudca Mikuláš Draškovič ( 1630 - 1687 ), ktorý sa priženil do rodiny Drugetovcov. V roku 1710 kaštieľ získal Pavol st. Forgáč ( 1677 - 1746 ). Ten kaštieľ rozšíril o dve krídla a zriadil súkromnú kaplnku. Jeho potomkovia vlastnili kaštieľ do roku 1852, kedy ho získal rod Čenkey. Ku koncu 19. st. a začiatkom 20.storočia už slúžil len ako noclaháreň nemajetného obyvateľstva. Za socializmu prešiel kaštieľ rekonštrukciou. Dve krídla a kaplnka boli odstránené. V 60 rokoch tu zriadili múzeum, ktoré je dodnes pobočkou Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Dnes ako som už písala je múzeum pekne obnovené.
Mne sa opravený kaštieľ aj nová expozícia veľmi páčili. V roku 2025 by sa mala uskutočniť aj úprava parku, takže pohľad na Dražkovičov kaštieľ bude ešte krajší.