Cífer - prechádzka obcou

Obec Cífer leží na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny v plytkej doline potoka Girda. Obec Cífer patrí spolu so svojími časťami Pác a Jarná medzi najväčšie obce trnavského okresu. Žije tu spolu viac ako 4200 obyvateľov. Najstaršie archeologické pamiatky z územia obce sa spájajú s neolitom - mladšou dobou kamennou. Najstaršia písomná zmienka o obci je v listine Ostrihomskej kapituly z roku 1291, išlo tu o deľbu majetku šľachticov z Lefanoviec. Z listiny sa dá aj dozvedieť, že Cífer, už dávnejší majetok Lefántovskovcov pôvodne tvoril súčasť kráľovského hradného panstva Bratislava. Od 16. storočia obec patrila Nyáryovcom, neskôr napríklad rodinám Schlossbergovcom, Zichyovcom a iným. V roku 1529 obec vyplienili turecké vojská počas svojho presúvania sa smerom na Viedeň. Škody tu spôsobili aj španielské vojská bojujúce na západnom Slovensku proti Turkom. Počas Bocskayovského povstania došlo k úplnému zničeniu obce. Po tomto povstaní, v roku 1609 sa obyvateľstvo do obce postupne navracalo. Obec postihla veľká pohroma - oheň 12. marca 1638, vtedy v jej hornej časti vypukol požiar, ktorý sa postupne rozšíril na celú obec a zhoreli všetky domy. Červený kohút nepohltil iba Majtthényovský kaštieľ a dva mlyny na Gidre, tieto objekty sa nachádzali od požiaru dostatočne ďaleko. Po požiari sa obec postupne obnovovala, začiatkom 18. storočia získala obec trhovné právo. V druhej polovici 18. storočia sa z čisto slovenskej obce stala obec Slovensko - židovská. Došlo aj k jej premene z poľnohospodárskej na obec poľnohospodársko - obchodne - remeselnú. V obci narástol počet remeselníkov, mali svojú pálenicu a početná židovská komunita aj svoju školu a synagógu. Rozvoju obce čiastočne napomohla aj v rokoch 1837 - 1846 vybudovaná konská železnica z Bratislavy do Trnavy a Serede, ktorá viedla od obce 800 metrov. Prepravoval sa ňou hlavne tovar a panstvo, poddaní si takýto komfort Dopravy nemohli dovoliť. Zmeny v obci nastali po zrušení poddanstva v roku 1848, moc sa vtedy presunula zo zemepána na obecnú radu, ktorú viedol richtár.

Počas našej malej zástavky v tejto obci sme si pozreli jej časť v centre a niekoľko jej pamiatok a zaujímavosti. Z pamiatok je dominantou obce farský kostol sv. Michala Archaniela postavený v rokoch 1934 - 1935. Je to už tretí kostol postavený na tomto mieste, o prvom, postavenom v druhej polovici 13. storočia sa nezachovali žiadne údaje, predpokladá sa, ža ho postavili v románskom slohu, podobne, ako aj iné kostoly v okolí. Po jeho zničení požiarom v roku 1638 sa tu už o rok začal stavať kostol nový. Jeho výstavbu zahájili v roku 1639 a dokončili ho v roku 1642. Išlo o kostol barokový, v ktorom použili aj prvky z končiacého sa renesančného obdobia. Tento "starý" kostol už nevyhovoval pre svoje účely a nastal čas pre kostol nový. O výstavbe tretieho kostola sa uvažovalo pred rokom 1934, snahou bolo nájsť vhodné miesto na jeho výstavbu z dôvodu, aby sa starý kostol architektonicky zachoval. Toto vhodné miesto sa nakoniec nedokázalo nájsť a došlo k zbúraniu starého kostola a jeho ,,ostatky,, rozpredali obyvateľom obce asi ako materiál stavebný. Na tomto už voľnom mieste v máji roku 1934 sa podľa projektu, ktorý vypracovala firma Kreybig a Kiszela z Bratislavy, začala výstavba dnešného kostola. Stavbu previedla firma Ing. Adamca a Ing. Streibingera z Trenčianskych Teplíc. Vznikla tak trojloďová stavba bazilikového typu, ktorej slávnostne vysvätenie sa konalo 23. júna 1935. Zo starého do nového kostola premiestnili z pôvodných zariadení kazateľnicu, krstiteľnicu, tri oltáre, 14 obrazov krížovej cesty a päť sôch. V sakristii kostola sú uchované vzácne výšivky z výšivkárskej školy Márie Hollósyovej. V zadnej časti kostola , v jeho aspíde je plastika kríža od akademického sochára a maliara Svetozára Ilavského.

Vpravo pri kostole je budova fary, pred ktorou je umiestnená socha sv. Jana Nepomuckého. Vľavo pred kostolom je Kríž svätých Misií z roku 1926, 1936, 1996 a 2016. Je tu ešte kamenný stĺp na podstavci, je na ňom aj doska, ale bez nápisu. Za kostolom je Lurdská jaskyňa Panny Marie.

Neďaleko od kostola je drevená socha Márie Hollásy (1.2. 1858 - 15.4. 1945), umelkyne žijúcej v Cíferi. Mária Hollásy dokázala svojou výšivkárskou tvorbou na prelome 19. a 20. storočia ovplyvniť dobovú európsku módu. Svoj talent a bohatú fantáziu dokázala prejaviť pri tvorbe ornamentálnych i figurálnych kompozícii a na najrôznejších druhoch úžitkových, dekoratívnych, svetských a náboženských textíliach. Pri soche Márie Hollásy sú dva infopanely, je to pozvanka na historický náučný chodník v Telnici u Brna, partnerskej obce Cífera.

Oproti za cestou sme si išli pozrieť kovové husličky, pri pohľade zblízka sme husle zmenili na violončelo. Ide o dielo umeleckého kováča Ivo Lorenza z partnerskej obce Telnice u Brna. Pripomínajú Cífersku hudobnú jar, najvýznamnejšiu hudobnú tradíciu v obci, ktorú v roku 1986 založil MuDr. Viliam Hafner pod záštitou Spolku priateľov hudby. V jarných mesiacoch sa tu každoročne až dodnes táto Cíferská hudobná jar koná v dome kultúry a v miestných katolických chrámoch.

Hudba v Cíferi zaznela aj v deň našej návštevy, k vystupeniu na mieste obecného trhoviska sa pripravoval poľský folklórny súbor Kalina. Hudobne sa dá vyžiť aj blízko Cífera v neďalekej City aréne v Trnave, vystúpi tam legenda Olympic, ako sme sa dozvedeli z vylepeného plagátu.

Pamiatkou v obci je aj pomník obetí prvej svetovej vojny, ktorý postavili v desiatom výroči trvania Československej republiky vďační Cíferania. Hornú časť pomníka tvorí súsošie umierajúceho vojaka a postava Ježiša Krista. Hranolovitý podstavec má vo svojej čelnej strane dvoch anjelikov, po troch stranách sú umiestnené mramorové dosky, na tých bočných sú mená obetí padlých v tejto vojne. Za zmienku ešte stojí budova v centeu obce, ide asi o bývalý kaštieľ, je k škode, že je dosť schátrala, po rekonštrukcii by vyzerala určite pekne. To je asi všetko z malej zástavky v Cíferi, určite je tu ešte viac zaujímavých miest.