Loading...
Kostolík sv. Leonarda vo vinárskej obci Doľany je gotickou stavbou s polygonálnym uzáverom, renesančnou bočnou kaplnkou, južnou novodobou predsieňou a bez veže. Postavili ho niekedy v 14. alebo 15. storočí tak, že jeho ľavá strana je vsadená do skalného masívu, ktorý tvorí prevažnú časť tejto strany. Časť skaly zasahuje až do interiéru kostolíka a tvorí priestor pod dreveným chórom. V juhozápadnej časti kaplnka naväzuje na prírodnú jaskyňu, v ktorej sa mal nachádzať prameň zázračnej vody.
V období okolo roku 1645 kostolík rozšírili o kaplnku. Na konci 19. storočia ku kostolíku pristavili u južného vstupu neogotickú murovanú predsieň a lurdskú jaskyňu. V súčastnosti má kostolík v pôdoryse tvar veľkého písmena L o rozmeroch približne 14 x 17 metrov. Presbytérium má sieťovú gotickú klenbu s fragmentami fresiek.
Hlavný oltár je s reliéfom Korunovania Panny Márie je z druhej polovice 18. storočia. Bočný oltár sv. Floriána je z roku 1676. Obrazy krížovej cesty sú dielom maliara Weczeliho. Za zasvätenie kostolíka sv. Leonardovi sa pričinili nemeckí osadníci, ktorí dosídľovali vtedaší Ompitál (Doľany) po tureckých a tatarských nájazdoch, počas ktorých celé pôvodné obyvateľstvo vyhubili.
Sv. Leonard žil v piatom storočí, pochádzal zo vznešeného rodu v Noblacua mal plnú dôveru kráľa Ludvika I. Kráľ Ludvik I. si vzal za manželku kresťanku Klotildu, dcéru burgunského kráľa a pod jej vplyvom v roku 496 podstúpil kresťanský krst v Remeši u arcibiskupa Remigiusa. Spolu s ním bol pokrstený aj dovtedy pohan Leonard. Leonard sa po boku biskupa zdokonaľoval a vysvätili ho za kňaza. Neskôr sa uchýlil do klaštora, kde sa stal mníchom. V roku 500 po smrti opáta kláštora sv. Maxima opustil kláštor a na hore neďaleko mesta Limoges sa usadil ako pustovník. Postavil si tam kaplnku, kde sa modlil a začal hlásať slovo Božie a vďaka nemu sa mnoho hriešníkov z okolia obrátilo k Bohu.
Vtedy došlo aj k udalosti, kedy bol kráľ Theodobert na poľovačke aj so svojou manželkou, ktorá vtedy bola v požehnanom stave. Náhle sa jej priťažilo, dostala pôrodné bolesti, bol ohrozený život rodičky a dieťaťa. Miestní obyvatelia kráľovi poradili, že by jej mohol pomôcť neďaleko žijúci pustovník Leonard, ktorý svojími modlitbami mnohých uzdravil. K tomu aj došlo, modlitby Leonarda pomohli a kráľovna porodila zdravého syna. Z vďaky ho chcel kráľ obdarovať zlatom a striebrom, ale Leonard poprosil iba o kúsok lesa. Kráľ mu želanie splnil a Leonard si v tomto lese založil kláštor Noblat, v ktorom aj zomrel. Dnes je to preslavený kláštor a veriacimi navštevovaný kláštor St-Léonard-de-Nobalt. Sv. Leonard celý svoj život bol oddaným služobníkom božím, u kráľa vyprosil milosť a slobodu pre mnohých nevinných väzňov. Zomrel v roku 559, pochovaný je v chráme v Noblatu.
Na príhovor sv. Leonarda sa stalo veľa zázrakov počas jeho života aj po smtri. Býva vyobrazovaný v pustovníckom rúchu a drží v ruke zlomené púta. Je patrónom sedliakov a dobytka, koní, kováčov, cestujúcich, koniarov, zámočníkov, väzňov, dobrého pôrodu. Vo Francúzku sv. Leonarda uznávajú ako patróna šťastných pôrodov.
V Doľanoch je sv. Leonard patrónom obce a majú ho znázorneného aj vo svojom erbe. Kostolík je u veriacich v Doľanoch aj z okolia dobre známy, každoročne sa k nemu na siedmu nedeľu po Veľkej noci konáva púť.
Kostolík sv. Leonarda patrí pod farnosť Doľany, dekanát Pezinok a bratislavskú arcidiecézu. Sväte omše sa v kostolíku slúžia 6. novembra v deň sv. Leonarda. Dnes je tento kostolík už jedným z mála stredovekých kostolíkov v širokom okolí.
Za kostolíkom sa nachádza malá jaskyňka a podľa starej miestnej povesti sa hovorí, že chodba tejto jaskyne niekedy viedla až do Francúzka a práve ňou prišiel sv. Leonard z Francúzka až do Dolian. V dávnej minulosti mali žiť neďaleko za kostolíkom aj pustovníci, posledným žijúcim pustovníkom tu mal byť v roku 1759 nejaký Remígius z Moravy.