Hrad Červený kameň - Sokoliarsky dvor

Pri našom putovaní po okolí Trnavy sme sa vydali k hradu Červený Kameň, ktorý leží pri obci Častá.

Milo nás prekvapilo veľké parkovisko, ale hlavne veľký trávnatý priestor pred hradbami hradu. Pár skupiniek ľudí, ktorí si sem tiež spravili výlet, oddychovali na tomto travnatom priestore na dekách spolu so svojimi malými ratolesťami. Tí skôr narodení mali so sebou aj stoličky.

Keď sme prešli vchodom v hradbách, vítalo nás trávnaté nádvorie. Pri vchode boli socialné zariadenia a pekný drevený stánok so suvenírmi. Pokračovali sme ďalej k hradu. Naľavo, ešte pred vstupom do areálu hradu sme uvideli vstup do sokoliarskeho areálu. My sme ale pokračovali ďalej a uvažovali či sa tu na spiatočnej ceste nezastavíme. Prešli sme bránou na ďalšie nádvorie. Tu sme videli hospodárske budovy. V jednej z nich sa konala svadba. V tejto časti sme videli pri hradbách v zrekonštuovanej kamennej budove obchodík s predajom slovenských vín z tejto oblasti. Neďaleko od neho je ďalší vchod, už na hlavné nádvorie hradu. V strede nádvoria je upravená fontána. V čase našej návštevy tu bolo pomerne veľa ľudí, či už návštevníkov hradu alebo svadobčanov.

V informáciach sme sa dozvedeli, že návštevník si môže pozrieť expozíciu hradu, ktorá je zameraná na nábytok a na zbrane. Kto chce môže ísť so sprievodcom aj do podzemných častí hradu. My sme nemali veľa času, tak sme prehliadku hradu neabsolvovali. Boli sme sa pozrieť len na vyhliadkovej veži ( tu sa vstupné neplatí ). Vo veži bola zaujímavá expozícia fotografii ako vyzerali jednotlivé budovy okolo hradu v rokoch minulých ( 60, 70 a 90 roky ) a ako vyzerajú dnes, po rekonštrukcii.

Keď sme sa vracali z hradného nádvoria, zastavili sme sa v priestoroch sokoliarskeho dvora ASTUR. Vstupné bolo pre dospelých 4 Eura ( pomerne dosť, ale boli sme zvedaví a tiež sme skonštatovali, že starať sa a živiť tieto dravce tiež niečo stojí ). Priplatili sme si aj za fotoaparát.

V sokoliarskom dvore je vidieť najväčšiu kolekciu dravcov na Slovensku. Videli sme orly Skalné, orly stepné, belane tundrové, myšiakz lesné, rôzne sokoly, ale i sovu snežnú. Pri každom operencovi bola tabuľka s popisom kde sa vyskytuje, koľko rokov sa dožíva...

Prevádzkovanie dvora zabezpečujú členovia Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom Poľovníckom zväze. Letové ukážky sa konajú od 11.15, 14.15 a 16.15 hod ( od 1.4. do 31.10 ) každý deň okrem pondelka. Lety trvajú cca 30 minút. My sme letové ukážky nevideli. Prešli sme sa po dvore, popozerali dravcov, ktoré boli voľne vyložené, ale moc priestoru nemali. Boli sme v ich tesnej blízkosti, medzi nami nebola žiadne ohrada.

V dolnej časti sa dalo posedieť pod starým košatým stromom a pozorovať skupinku ľudí dobovo oblečených a chystajúcich priamo na ohni stredoveké kuchárske pokrmy. Nezdržali sme sa tu dlho.

Dozvedeli sme sa, že záujemca o lov pomocou sokoliarsky vycvičených dravých vtákov musí mať platný poľovný lístok a hlavne dodržiavať množstvo právnych noriem upravujúcich držanie sokoliarsky používaných dravých vtákov. Dnes používané dravé vtáky na sokoliarsky výcvik pochádzajú vo veľkej väčšine z odchovov v zajatí. Na Slovensku boli už vyliahnuté v zajatí mláďatá orla skalného, sokola sťahovavého a sokola rároha. Pýchou sokoliarov na Slovensku je výuka sokoliarstva ako výberového predmetu na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici. V žiadnom štáte Európy sa sokoliarstvo takýmto spôsobom nevyučuje.

Hradný komplex Červený Kameň sa nám páčil. Odporúčame si na jeho prehliadku vyčleniť väčší časový úsek, aby ste si mohli v kľude tento veľký areál prezrieť. Sokoliarsky dvor nás až tak nenadchol, ale keby sme videli aj letové ukážky a mali viac času, určite by sme odchádzali ešte spokojnejší. Ale aj tak nás teší, že už aj u nás na Slovensku sa niečo robí pre to aby hrady, ktorých tu máme neúrekom, boli pre turistu čím najviac atraktívne.