Loading...
Turistické cíle • Drobné památky
Prechádzka obcou Drietoma ma milo prekvapila. Zaujímavosťou, ktorá sa mi veľmi páčila, boli tri drevené vyrezávané lavičky. Pri každej z nich nechýbala popiska, na ktorej ulici sú osadené a prečo má tá ktorá ulica práve taký názov aký má. Možno bolo v obci aj viac lavičiek, ale my sme išli okolo týchto troch.
Prvou lavicou bola Biskupská lavica. Z jednej strany bola vyrezaná z dreva postava muža a predstavovala nitrianskeho biskupa Františka Xavera Fuchsa, ktorý sa veľkou mierou pričinil o rozvoj obce. Na druhej strane lavičky je socha podľa mňa dievčaťa s knihou a kostol. Lavička nás lákala posedieť si na nej vyrytou vetou : "Spočni na lavici v Biskupskej ulici", tak som na chviľku "spočla".
Pri lavici bola popiska, ktorá obsahovala zaujímavé informácie o histórii obce. Drietomská dolina ako dôležitá spojnica Považia a Moravy bola odpradávna osídlená. Prvá písomná zmienka o "Drethoma Fluvius" pochádza z roku 1244. Nevie sa však či osada dostala názov podľa rieky Drietomica alebo to bolo naopak.
V neskorších archívnych záznamoch sa spomína, že osady Hornej Drietomy boli vypálené Tatármi, ktorí sem prenilki v roku 1241 z Moravy ( tomto roku bola napadnutá Tatármi aj obec Bolešov https://www.turistika.cz/mista/bolesov-kastiel-zo-17-storocia/detail ).
Drietoma ako uzatvorená osada vznikla niekedy v 15. storočí z roztrúsených osád pri riečke Drietomica. Uzatvorená osada mala výhodu, po bezpečnostnej stránke proti zlodejom alebo nájazdom nepriateľov, bola chránená organizpovanými strážami.
Majiteľom pôdy osady boli šľachtici. Obec bola typickou kuriálnou obcou. V štyroch uliciach - Biskupská, Rožňovská (Peťkovská ), Radek a Kráľovany žili poddaní jednotlivých kúrii. Majiteľmi časti obce boli aj nitrianski biskupi, táto časť obce dodnes nesie podľa nich pomenovanie - Biskupská ulica. O majetok sa starali miestni osadníci. Všade tam, kde biskupstvá vlastnili majetok, biskupi sa stávali patrónmi farnosti a pomáhali pri výstavbe kostolov a škôl. Vďaka tomu sú prvé písomné záznamy o škole v Drietome už z roku 1587. Vtedy pri kostole stála drevená škola a bol v nej aj byt pre organistu.
Najväčším a najštedrejším mecenášom farnosti bol nitriansky biskup František Xaver Fuchs ( biskupom bol v rokoch 1787-1804 ). Financoval výstabu škôl, chudobincov a nemocníc na biskupských pozemkoch. Konkrétne v Drietome bola za jeho pôsobenia na mieste drevenej škole postavená v roku 1792 škola murovaná. Biskup hradil nákup materiálu a obyvatelia prispeli remeselnou prácou a dovozom materiálu. Štedro podporil aj výstavbu nového kostola a daroval na hlavný oltár sochu sv. Kataríny Alexandrijskej.
Za potokom Drietomka na jej ľavom brehu si návštevník môže posedieť na lavičke so žabami. Veta na lavici upozorňuje : "Tíško na lavičke v Žabacej uličke". Priložená popiska oznamuje prečo práve žaby sú vyrezané po krajoch lavičky.
Žabacia ulica bola v minulosti súšasťou historickej časti Rožňov ( Peťkov ). Pozemky Rožňova patrili v minulosti kráľovi, ktorý nimi odmeňoval feudálov za preukázané služby. V tejto časti dediny bývalo veľa bohatých rodín, v roku 1841 tu bolo až 7 zemianskych kúrií.
V minulosti sa sila bystrinnej vody využívala na prevádzku mlynov. Pretože cez Drietomu pôvodne Drietomica tiekla v meandroch, vybudovali tu kanál. Ten sa stal ideálnym miestom pre život žiab a preto oblasť s ich najväčším výskytom začali volať Žabacia ulica.
Tretiu lavicu, prechádzajúc obcou, sme uvideli pod kostolom, neďaleko miestneho úradu. Tu nás "vítal" Matej Korvín, sokol a lavica s názov Kraľovany ( Kráľovská ulica ). Ako napovedá názov, pôvodným vlastníkom pôdy bol sám kráľ, ktorý rozdeľoval túto pôdu prevažne vojenskej šľachte. Ich osídlením sa mala posilniť obrana drietomského priesmyku. V tejto často obce sa nachádza kostol, fara, v minulosti pri kostole stála cirkevná škola. Najväčšími vlastníkmi pôdy boli rodiny Ambrová, Borčická a Pettková.
Ambrovci ako najbohatšia rodina mali v Kraľovanoch postavený kaštieľ. Súčasnú podobu získal v roku 1850 a dnes je to budova obecného úradu. Dnes je preň zaužívaný názov kaštieľ Chorinských, podľa poslednej majiteľky grófky Filomény Márie Chorinskej, ktorá v žila až do svojej smrti v roku 1918.
Vedľa kaštieľa až do roku 1978 stála mohutná lipa označovaná za najkrajšiu lipu Trenčianskeho kraja. Obvod mala 584 cm a výšku 29 metrov. Údajne to bola lipa, v tieni ktorej v roku 1461 oddychoval uhorský kráľ Matej Korvín, keď v Drietome čakal na svoju snúbenicu, dcéru českého kráľa Jiřího z Poděbrad. Len pre zaujímavosť - aj v Bojniciach je lipa kráľa Mateja ( lipu mal zasadiť Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301 v čase keď zomrel kráľ Ondrej II., posledný kráľ z rodu Arpádovcov. V čase pobytu na Bojnickom zámku pod lipou viedol kráľ Matej kráľovské snemovanie ).
Veľmi sa mi páčilo, že pri krásnych vyrezávaných laviciach sa nachádzajú aj popisky o histórii územia na ktorom sú umiestnené. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavosti, ktoré som použila aj v tomto článku. Poďakovanie za to patrí obyvateľom obce, ktorí tak poskytujú návštevníkovi, ale aj miestnym prehľad o histórii obce.