Kostolná - Záriečie - kostol a pamätník

Kostolná - Záriečie je obec s približne 650 obyvateľmi v okrese Trenčín a patrí do Združenia obcí Bielokarpatsko - Trenčianského regiónu. Dedinou preteká riečka Drietomica, ktorá ju rozdeľuje na Kostolnú a Záriečie. Obec pod názvom Kostolná - Záriečie vznikla v roku 1952 spojením bývalých obcí Kostolná Drietoma a Dolné Záriečie.

Územie, kde sa dnes obec nachádza bolo osídlené už v dobách pradávnych, dôkazom čoho sú archeologické nálezy dokazujúce sídliska južickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Podľa prvých zachovaných listin sa územie u riečky Drietomica spomína v liste kráľa Bela IV z roku 1244, ale prvá písomná zmienka o obci je z roku 1318 v listine nitrianského biskupa Jána. V tejto listine biskup vyčíta priestupky Matúšovi Čákovi Trenčianskému, ktorých sa dopustil pri nezákonnom vyberaní mýta v obci Drietoma. Záriečie patrilo v minulosti rodine Zarieckovcov, Kostolná zasa nitrianskému biskupstvu, ktoré tu malo i kaštieľ.

Obyvateľstvo v obci sa v minulosti živilo hlavne poľnohospodárstvom, nožiarstvom, košikárstvom, pálením liehu a sukenníctvom.

Dominantou obce je rímsko - katolícky kostol svätého Kozmu a Damiána z roku 1735 postavený v barokovom slohu nitrianským biskupom na mieste staršieho kostola, ktorý sa spomínal už v roku 1577. Kostol bol viackrát prestavovaný až do dnešnej podoby. V júni 1983 bola prevedená výmena strešnej konštrukcie, vymenená bola aj nosná konštrukcia zvonice a zvonenie preinštalovali na elektrický pohon. V roku 1999 boli dodané a namontované aj vežové hodiny.

Oproti tohto kostola je Pomník slovenských dobrovolníkov z roku 1848. K tejto najvýznamnejšej události obce došlo 28. februára 1848, kedy došlo k stretu dvoch znepriatelených strán. U Kostolnej sa tu stretla vo vojenskej bitke jednotka habsburského cisárskeho vojska v počte 5400 vojakov vedeného generálom Baltazárom Šimoničom, ktorá tiahla smerom od Žiliny s narýchlo zostavenou Maďarskou domobraneckou jednotkou a uhorským vojskom z Trnavy, Trenčína a Ilavy, ktorej velil gróf Benický. Cisárske vojsko v početnej presile porazilo menejpočetnú a máloskúsenú narýchlo zostavenú armádu protivníkov. V tejto bitke padlo asi 300 vojakov, ktorí boli pochovaní v hromadných hroboch. Pamätník k pamiatke na túto bitku bol postavený v roku 1875.

V priestore u cesty medzi kostolom a pamätníkom sú ešte dve kamenné sochy.