Dubnica nad Váhom - Kultúrny dom

Turistické cíle • Dům, budova

Dom kultúry v Dubnici nad Váhom • Fotografie (29) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (29 fotografií)

dubnický "kultúrak"

trojvchod do kultúrneho domu

Vstoupit do fotogalerie (29 fotografií)

Naše ,,pekné,, mesto Novú Dubnicu začali stavať podľa návrhu jedného z najvýznamnejších českých architektov minulého storočia Jiřího Krohu. Pan architekt si pravdepodobne na prelome 50. až 60. ,,odskočil,, aj do susedného mesta Dubnica nad Váhom, kde podľa jeho návrhu postavili budovu kultúrneho domu, ktorú otvorili v roku 1961.

Budova má v pôdoryse zaujímavý tvar, niekto ho nazval výstižne - ,,lastovička,,. Možno týmto vtákom bol inšpirovaný práve architekt, možno niekto úplne iný, ktorý si všimol podobu pôdorysu na plánoch architekta s lastovičkou. Dnes sa v dome kultúry nachádza kino s názvom Lastovička.

Kompozícia celej stavby je prísne symetrická. Ústredný rizalit je obložený pieskovcom s troma poloblúkovými portálmi prechádza dvoma podlažiami. Omietka je členená typickými ryhami s vysokou presnosťou. Stavba sa od tretieho poschodia zužuje.
Centrálna časť je ukončená šikmou strechou a bočné časti majú plochú strechu.

Stavba má zachovanú prísnu symetrickosť. Vstupná hala má symetrické schodiská. Z prízemia sa vchádza do divadelnej sály s kapacitou 350 sedadiel. Mama nám spomínala, že ako študenti chodievali so školou na divadelné predstavenia ochotníckeho divadla z Dubnice nad Váhom a spomína si aj na dnes známeho režiséra Jožka Bednárika, ktorý ako herec vystupoval v jednom z predstavení v tej dobe známeho mládežnického divadelného kolektívu z Trnavy. Divadelná sála slúžila aj ako kino, to sme zažili ako študentky aj my.
Na prízemí vpravo je reštaurácia a vľavo bývala kaviareň. Dnes ani neviem na čo je tento priestor využitý.

V minulosti "kultúrak" slúžil ako stánok kultúry, o čom svedčia ďalšie priestory určené na malé javiskové formy a bábkové divadlo. Suterén slúžil ako cvičebne hudobníkov, sklady materiálu, kulís. Nadzemné podlažia slúžili na galerijnú činnosť a nácviky folkloristov. V Dubnici nad Váhom roky funguje fokloristický súbor Vršatec, ktorý vystupoval snáď na všetkých kontinentoch. V kultúraku bývali známe výstavy s názvom Výtvarná Dubnica. Dnes tu každým rokom bývajú výstavy mladých výtvarníkov z umeleckých škôl z okolia Dubnice. Niekoľkokrát sme tu mali na výstave aj naše práce.
V dome kultúry mali naši rodičia pred tridsiatimi rokmi svadbu.
Mama, keďže pracovala v dubnickej ZŤS-ke a s ňou pracoval bývalý "Vršatčiar", ktorý sa staral o Klubovňu tanečného súboru Vršatec, párkrat tu bola na oslavách výročí svojích kolegov. Klubovňa sa nachádzala a snáď ešte nachádza v zadnej časti kultúrneho domu. Má samostatný vchod.

Keď som už spomenula folklórnu tanečnú skupinu Vršatec, treba pár slovami spomenúť Mikuláša Senka, ktorému dali hlavne "Vršatčiari" vyrobiť a pripevnili pri vchode do kultúrneho domu pamätnú tabuľu. M. Senko sa narodil r. 1922 a vyrastal v Muránskej Lehote. Krásna príroda a život na dedine, hlavne rôzne ľudové zvyky v ňom prebudili umelecké vlohy. Začal vytvárať prvé choreografie. V roku 1967 si z množstva ponúk, medzi ktorými bol i SĽUK vybral Dubnicu nad Váhom a Folklórny súbor Vršatec ( pomenovaný po neďalekom skalnom útvare Vršatecké bralo - Vršatec ). Tu v jeho úprave vzniklo množstvo choreografií, spevov a hudobných čísel. Vršatec vystupoval doma i za hranicami a všade žal veľké úspechy. M. Senko zomrel v roku 1990. V roku 1994 na podnet mladých ľudí a bývalých aktívnych členov FS Vršatec, ktorých nadchol folklór, vznikol Dubnický folklórny festival s medzinárodnou účasťou. Jeho súčasťou je Súťaž o cenu Mikuláša Senka.

Posledných 20 rokov sa podpísalo aj na funkčnej náplni kultúrneho domu. Aby boli financie na prevádzku, dostali sa do priestorov kultúraku aj niektoré činnosti, ktoré nemajú s kultúrou nič spoločné. Ide o burzy, posilovňa, veterinár, sídlia tu viaceré firmy, z bočnej strany som videla útulňu pre bezdomovcov...

Okolo roku 2020 prebiehala rekonštrukcia tohto objektu a aj napriek tomu, že kulturák nie je zaradený medzi kultúrne pamiatky, snažili sa zachovať jeho stavebné prvky. Počíta sa aj s návratom takých činnosti, na ktoré bola stavba naprojektovaná a ktorým roky slúžila. Rekonštrukciou prešla reštaurácia, neskôr sa citlivo zrekonštruovala divadelná sála a sú pripravené aj ďalšie projekty.