Nová Dubnica - Prvá základná škola a prvá materská škola mesta - SORELA 3/A
Mesto Nová Dubnica začalo vznikať na papieroch v roku 1951. V roku 1953 sa začalo s výstavbou prvých domov na zelenej lúke. Najskôr bola postavená prvá tzv. slobodáreň, kde našli ubytovanie ľudia prichádzajúci pracovať do strojarského podniku v Dubnici nad Váhom z celej Československej republiky. Takto sa sem dostali aj moji starí rodičia.
Keď boli postavené ďalšie budovy, do novovznikajúceho mesta sa začali sťahovať už celé mladé rodiny, bolo treba postaviť aj školu a škôlku. Tie k už postaveným domom podľa projektu architekta Jiřího Grohu a jeho skupiny v štýle Sorela pribudli v roku 1956.
Základná škola je tvorená trojposchoďovou budovou, po oboch krajoch je dvojposchoďová s veľkými terasami, ktoré ale pokiaľ viem nikdy neboli využívané. V jednom krídle na prízemí sa nachádzala jedálen. V suteréne boli šatne. Telocvičňa vždy patrila k budove školy, obe boli prepojené chodbou, z ktorej sa dalo dostať do záhrady alebo na ihrisko. V spojovacej časti sa nachádzali šatne, sociálne zariadenia a kabinet so športovými potrebami.
Priečelie školy tvoria tri vchody - stredný bol pre učiteľov a návštevníkov školy, bočné slúžili pre žiakov. Počas vyučovania býval otvorený len stredný vchod. Na streche budovy v strede sa nachádza vežička s knihou, symbol naznačujúci, že ide o školu. Nad dverami a tiež po bokoch budovy sú sgrafity, ktoré sú typické pre sloh socialistický realizmus - SORELA.
Školská záhrada kedysi so skleníkom a ovocnými stromami slúžila na hodiny pracovného vyučovania. Mama tam ako dietko školoupovinné pracovala na sadení a okopávaní zeleniny. Za našej éry už bola táto záhrada premenená na parčík-arboretum s rôznymi drevinami. Mala slúžiť žiakom na výučbu niektorých hodín na čerstvom vzduchu, aj my sme tu strávili niekoľko vyučovacích hodín.
Pred školou v minulosti bola vytvorená betónová plocha, ktorá sa za dávny čias, kedy do školy chodila naša mama vyžívala počas veľkej prestávky. Žiaci sa tu prechádzali vo vytvorených dvoch "kolečkách" a pojedali prinesené svačiny.
Za našich školských čias sme tiež chodievali, ale už sme sa nemuseli organizovane prechádzať. Kedysi bol pred touto vybetonovanou plochou aj vodotrysk a vedľa roky stávala stíhačka MIG15, pri ktorej sme na fotkách vyfotené ešte aj my. Dnes sa stíhačka nachádza na letisku v neďalekej Slávnici.
Vybetonovaná plocha dnes slúži ako parkovisko hlavne pre učiteľov umeleckej školy a cez víkend pre obyvateľov Novej Dubnice. No časy sa menia...
Základná škola, ktorá roky niesla názov Prvá základná deväťročná škola bola postavená na okraji už postaveného stredu novovznikajúceho mesta. Žiakom slúžila nepretržite od roku 1956 do roku 2007, kedy bola pre malý počet žiakov v Novej Dubnici zatvorená a deti z nej prešli do druhej základnej školy alebo do tretej, ktorá v tom čase už bola cirkevnou školou.
Škola s telocvičňou pár rokov chátrala a nebola využívaná. K rekonštrukcii školy došlo v rokoch 2011-2012. Jednalo sa len o časť školy, telocvičňa zostala ešte pár rokov bez opravy. K jej rekonštrukcii došlo v roku 2015. Dnes už sú obe budovy, ktoré boli vždy spojené chodbou, po rekonštrukcii. Telocvičňa je ale zrekonštruovaná len znútra.
Dnes v škole sídli Základná umelecká škola Štefana Baláža a miesto tu má aj Centrum voľného času.
Do tejto základnej školy chodila naša mama a po ôsmu triedu aj ja so sestrou. Dva posledné roky sme navštevovali potom druhú základnú školu s oficialnym názvom Základná škola Janka Kráľa.
Ďalšou peknou budovou v štýle SORELA je bývalá materská škola, dnes Kultúrna beseda. Aj do tejto škôlky chodila naša mama. Tiež ju uzavreli kôli zníženému počtu detí v meste na začiatku tohto storočia. Po rekonštrukcii bol vytvorený pred budovou malý parčík, kedysi záhrada s húpačkami a pieskoviskom. V parčíku sa cez leto konávajú menšie hudobné akcie, recitácie...
V budove sídli Klub dôchodcov mesta. Niektoré miestnosti sa príležitostne prenajímajú na rôzne schôdze, konávajú sa tu voľby. Hovorilo sa aj o informačnom stredisku, ale myslím, že zatiaľ tu nie je. Mestské zastupiteľstvo máva v budove zasadania, bývajú tu výstavy a slúži pre klubovú činnosť.
Budova je pekne zrekonštruovaná, len neviem prečo sú dnes jej sgrafity zelené a nie ako boli pôvodne - žlto červené alebo žlto-modré ako sú všetky ostatné sgrafity v meste.