Loading...
Pred pár dňami sme boli na prechádzke v neďalekej Dubnici nad Váhom, kde naším cieľom bol bunker "Veľryba".
Počas nášho malého výletu sme sa dostali aj k jednej zaujímavej stavbe. Z infopanela sme sa dozvedeli že ide o Reimovu hrobku, nazývanú aj krypta patrila rodu Reimovcov, postavil ju architekt Reim. O Reimovej vile som vedela, ale k rodinnej hrobke som sa dostala náhodne.
Dubnický žid Gustav Karol Reim, narodený v roku 1859 bol významným stavebným architektom, staviteľom, poľnohospodárom. Zomrel v roku 1933. Na prelome storočí posatvil niekoľko víl v Trenčianskych Tepliciach, staval železničné stanice na Považí až po Žilinu, tiež postavil kúpeľnú budovu v neďalekých Belušských Slatinách. V roku 1903 postavil rodinnú vilu v Dubnici nad Váhom. V nedávnej minulosti v nej sídlila Sociálna poisťovňa a predtým slúžila ako zdravotné stredisko. Dodnes je budova známa ako Reimova vila, ale o pôvodnom majiteľovi toho ľudia už veľa nevedia. K budove patrila aj veľká ovocná záhrada, nakoľko G.K.Reim bol vášnivým ovocinárom.
Vrátim sa ale k tzv. Reimovej krypte, ktorá je postavená na vyvýšenom mieste medzi kalváriu a židovským cintorínom.
Ide o dvojpodlažnú stavbu, hornú časť tvorila kaplnka s oltárom. Kaplnka mala sedlovú strechu pokrytú bridlicou, interiér kaplnky bol zaklenutý krížovou klenbou, ktorá je typická pre gotický štýl, dodnes sa tu nachádzajú jej pozostatky. V štíte kaplnky sa ešte nachádza malý výklenok s lomeným oblúkom, v ktorom bola kedysi umiestnená socha svätca. Pod výklenkom sa nachádzajú vstupné dvere s väčším lomeným oblúkom. Po bokoch sú pozostatky dvoch okien. Vrchná časť okien je tiež zakončená lomeným oblúkom. okná sú situované oproti sebe. Podľa pamätníkov sa v kaplnke raz do roka konávala aj zádušná omša.
Priestor pod kaplnkou bol upravený ako krypta pre Reimovu rodinu. Za mohutnými dubovými dverami bola predsieň a cez presklené krídlové dvere sa vchádzalo do miestnosti s výklenkami na sarkofágy. Vchod do krypty je zaklenutý kamenným oblúkom, samotná krypta je tiež zaklenutá podobne ako kaplnka.
V Dubnických novinách som sa dočítala, že podľa slov pamätníkov sa v kaplnke raz do roka konávala aj zádušná omša. Miesto bolo nepoškodené až dokiaľ nezačali vyčíňať vandali. Hrobka bola vykradnutá, pochovaných okradli o cennosti. Ohavný čin spáchali v minulosti dvaja vojaci z neďalekých kasárni, ktorí vytiahli z miesta posledného odpočinku kostru ženy a posadili ju do kresla. Telesné pozostatky z hrobky boli následne prevezené do spoločného hrobu na dubnický cintorín. Odvtedy zostala hrobka opustená a chátra.
V súčastnosti je kaplnka s hrobkou chránenou pamiatkou mesta Dubnica nad Váhom.