Dubnica Nad Váhom - letisko Slávnica - Letecké múzeum
Turistické cíle • Památky a muzea • Muzeum
Pri príležitosti 65. rokov od začiatku založenia leteckého klubu v Dubnici nad Váhom a počas leteckého dňa 7. 9 2013 sa o 13. hodine konalo slávnostne otvorenie leteckého múzea. Nadšencom lietadiel sa tu podarilo zhromaždiť na desiatku lietadiel, dokázali ich zrekonštruovať a pripraviť k prehliadke pre verejnosť.
Rozmerovo najväčším lietadlom, ktoré je tu vystavené je TU 134. Ide o dvojmotorové prúdové lietadlo, ktoré vyrábala spoločnosť Tupolev v bývalom Sovietskom zväze v rokoch 1966 - 1984 a patrilo medzi najobľubenejšie dopravne lietadlo v bývalých štátoch Varšavskej zmluvy. Svoj prvý let lietadlo tohto druhu absolvovalo na linke Moskva - Soči v roku 1967. V roku 1969 TU 134 ako prvé sovietské lietadlo získalo i certifikáciu podľa medzinárodných štandardov. Celkovo sa ich vyrobilo 825 kusov, lietali i v Československých aeroliniach, ako napríklad tento OK - AFB s menom Piešťany. Toto dopravné lietadlo ukončilo svoje lietanie po tvrdšom dopade na pristávacej ploche, neskôr slúžilo ako reštaurácia pri Piešťanoch. Pri pohľade na podľa mňa nádherne bývalé farby Československých aerolínii si nostalgicky spomeniem na svoje vojenské časy na letisku Praha - Ruzině, kde vtedy lietali. Moja žena si zasa pri pohlade na toto lietadlo spomenula na svoj prvý let z letiska Ostrava - Mošnov. Posádku TU 134 tvorili 3- 4 osoby, kapacita pasažierov sa pohybovala od 64 - 72 osôb. Lietadlo má rozpätie krídel 29 metrov, jeho dlžka je 34 metrov a výška 9 metrov. Jeho max. vzletová hmotnosť 44 500 kg, cestovná rýchlosť 750 km/h, maximálna 900 km/h. Pohon tvoril 2 x dvojprúdový motor Solovjov D - 30 o ťahu 64,5 kn. Lietadlo malo dostup 12.100 metrov a dolet 3.000 kilometrov.
Ďalším strojom je Iljušin IL 14, viacúčelové sovietské lietadlo, ktoré sa vyrábalo i v Československu pod názvom Avia AV - 14. Toto lietadlo sa stalo nástupcom IL 12 a prvý prototyp vzlietol v roku1950. Celkovo sa ich vyrobilo 203 kusov, počet členov posádky 5, cestujúcich 24 - 36. Lietadlo má dlžku 22,3 m, rozpätie 31,4, výška 7,8 m. Pohon tvoril 2x motor Ševcov o 1397 kw, vzletová hmotnosť 17.500 kg, cestovná rýchlosť 354 km/h, dostup7400 m a dolet 1.750 km.
Lisunov LI - 2 je licenčná sovietská verzia amerického lietadla Douglas DC - 3 z roku 1937. Stroj bol upravený na sovietské podmienky, ako motor slúžil 2 x Ševcov M 62, vojenské verzie mali i guľometovú výzbroj. Počas 2. svetovej vojny Lisunovy lietali i nad Československom. V 50. rokoch tieto lietadla zakúpili i Československé aerolinie a slúžili i v Š. armáde. Posádku tvorilo 5 - 6 osôb, 14 - 24 cestujúcich, 2 x hviezdicový deväťvalec motor Ševcov. Rozpätie krídiel 28,8 m, dlžka 19,6 m, Výška 5,1 m. Vzletová hmotnosť 11.500 kg, maximálna rýchlosť 318 km, dostup 5.600 m, dolet 2.200 km. Aeroklub Dubnica toto lietadlo odkúpil od mesta Nová Dubnica, kde už začalo chátrať. Predtým roky slúžilo ako cukráreň Letka. K tomuto lietadlu máme milé spomienky: chodili sme k nemu s našimi dcérami, ešte keď sme vozili v kočíku a neskôr tu radi cupotali okolo lietadla a zaujímali ich najmä veľké kolesá.
Antonov AN - 2, v Československu známy pod menom Andula je sovietsky, respektíve ukrajinský motorový dvojplošník, ktorý vznikal v projekte viacúčelového poľnohospodárskeho lietadla v tíme konštruktérov už koncom 2. svetovej vojny. Andule sa pre svoju nezničiteľnosť používali vo svete i v USA. V Československu ich používali i dodnes používajú aerokluby, ale i ČSA Slovair i vojenské letectvo, slúžili aj ako práškovacie lietadlá. Posádku tvorili 1 - 2 osoby, počet cestujúcich 12, jeho dlžka 12,4 m, rozpätie18,2 m, výška4,1 m. Jeho vzletová hmotnosť je 5.500 kg, 1 x motor Ševcov vzduchom chlarený o výkone 736 kw. Cestovná rýchlosť 185 km/h, dolet 900 km, dostup 4.400 m.
Ďalšie je dobre známy Zlín Z 37 - Čmelák, Československý jednomotorový dvojplošník, ktorý vyvinuli ako poľnohospodárske lietadlo, ktoré slúži dodnes i k mnohým ďalším účelom. Preslávil sa aj útokom na Jožina z bažin. Má celokovové krídla, trup je pozváraný z kovových trubiek a je potiahnutý tesilovou tkaninou s polyuretánom. Posádku tvoril jeden pilot, jeho dlžka je 8,7 m, výška 2,9 m, rozpätie 12,2 m. Vzletová hmotnosť je 1850 kg, používa motor Walter o výkone 232 kw, vrtuľa je Avia V 520, cestovná rýchlosť 180 km/h, dolet 640 km, dostup 4050.
Aero L - 29 - Delfín je vojenské prúdové cvičné lietadlo, ktoré bolo prvým prúdovým lietadlom navrhnutým a vyrobeným v Československu. 29. je odvodená od dátumu, kedy sa prejednávali jeho technické podmienky - 29. septembra 1954. Vývoj i následovna výroba sa začala pod vedením ing. Tomáša, Vlčka a Roubíčka v Závode Aero Vodochody v Prahe a vývoj motoru M -701 prebiehal pod vedením ing. Radu. Lietadlo L - 29 Delfín vyhralo súťaž o štandardné lietadlo pre letectvo štátov Varšavskej zmlúvy, čo znamenalo veľký úspech pre čs. letecký priemysel. Pôvodný motor M - 701 s axialným kompresorom, ktorý vyvíjal ing. Rada musel byť zamenený za motor s radialnym kompresorom, aby spĺňal požiadavky pristavania aj na dráhe s nespevneným povrchom. Pre tieto zmeny a ešte nedokončený motor M - 701 použili počas prvého skušubného letu britský motor Bristol Siddeley Viper. S lietadlom 5. aprila 1959 na letisku Praha - Kbely vyštartoval pilot ing. Duchoň. Posádku lietadla tvoria dvaja - inštruktor a žiak, dĺžka lietadla je 10,8 m, rozpätie 10,29, výška 3,31m. Vzletová hmotnosť je 3.286 kg, motor 1x prúdový motorlet M - 701 , max. rýchlosť 620 km/h, dolet 894 km, dostup 11500 m, max. rýchlosť pri strmhlavom letu je 860 km/h. O vývoji tohto lietadla bol natočený i seriál Letíci Delfín. Svoje umenie toto lietadlo predviedlo i na leteckom dni v Slávnici.
LET L 410 - Turbolet je dopravné a transportné lietadlo určené hlavne pre regionálnu Dopravu, hlavným odoberateľom mal byť hlavne Aeroflot. Prvý let L 410 sa uskutočnil v roku 1974 a v roku 1975 sa začali jeho dodávky do ZSSR. Celkovo sa ich vyrobilo 100 kusov a okrem ZSSR sa dodavali i do krajin Azie, Afriky i Južnej Ameriky. Dnes ich je v Europe v prevádzke asi 50 kusov. Posádku tvoria dvaja, kapacita je 19 cestujúcich alebo 1615 kg nákladu. Dĺžka lietadla je 14,4 m, rozpätie 19,4 m, výška 5,8 m. Max vzletová hmotnosť je 6.400 kg. Pohon sú 2 x turbovrtuľové motory Walter, každý o výkone 560 kw s vrtuľou Avia.
Stíhacie bombardéry SU - 22 M sa do Československa dostali v roku 1984 a stroje obdržal 47. prieskumný letecký pluk v Pardubiciach. V rokoch 1987 - 1989 sa tieto lietadla kompletne prezbrojili 20. stíhací bombardovací letecký pluk v Naměští nad Oslavou a približne v tom istom roku sa dodalo niekoľko strojov i k stíhaciemu bombardovaciemu leteckému pluku v Přerově. V Čs. letectve pôsobilo celkom 57 lietadiel SU - 22 vrátane dvojmiestnej verzie. Posádku tvoril 1 pilot, jeho dlžka je 19 m, rozpätie roztiahnutých krídiel je 13,68 m, stiahnutých 10,02 a výška 5,12 m. Vzletová hmotnosť 16.400 kg, max. rýchlosť 1.860 km/h a dostup 14.200 m.
Ďalší Su - 7 je sovietský prúdový taktický stíhací bombardér, ktorého prvý prototyp vznikol v roku 1955 a seriovo sa začal vyrábať od roku 1957. Pre jeho odhalené nedostatky ho v ďalších rokoch modernizovali, zvýšil sa jeho dolet a došlo k ďalším úpravam. Celkovo ich vyrobili 290 kusov a používali ich vzdušné sily ZSSR. Posádku tvoril 1 pilot, jeho dlžka je 16,8 m, rozpätie 9,3 m, výška 5 m. Vzletová hmotnosť je 13.570 kg, motor je 1 x Ljulka s prídavným spaľovaním o max. rýchlosti 2.150 km/h s doletom 16.500 km a dostupom 17.600 metrov.
Poslednou stíhačkou je tu Mikojan - Gurevič MIG -21, ktorý je nadzvukovou stíhačkou používanou od začiatku 60. rokov dodnes. Používala sa a i dnes lieta vo viac než 30 krajinách a úspešne slúži skoro 50 rokov, pretože pre svoje parametre (najmä v rýchlosti nad 2 mach) predstihla i neskôr vyrobené lietadlá. Vyrobilo sa ich viac než 10000 kusov. Je to jednomiestný samostatný dvojplošník s motorom uloženom v trupe. Posádku tvorí jeden pilot, dvžku má 15,76 m, rozpätie 7,15 m, Výška 4 m. Maximálna vzletová hmotnosť je 9.400 kg, 1 x dvojkomorový turbokompresorový motor Tumanskij, max. rýchlosť 2.230 km/h, dolet 1.800 km s prídavnými nádržani, max. dostup 18.000m.
Posledným exponátom múzea je lietadlo Piper, dvojmotorové lietadlo americkej výroby určené pre dvoch pilotov a 4 cestujúcich. Lietadlo je schopné pristať aj na trávnatých letiskách. Jeho max. rýchlosť je 400 km/h. dostup 7.620 m, dolet 1.760 km.
Toto múzeum je výsledkom práce ľudí, ktorí milujú lietadlá a venovali oprave a úprave lietadiel nespočetné množstvo času a síl. Vstup do múzea pod holým nebom je zdarma a podľa nadšenia týchto ľudí tu určite pribudnú ďalšie stroje, ktoré potešia návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o lietadlá.
Přidat do oblibených uživatelů
Žádné příspěvky v diskusi, buďte první!
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Dubnica Nad Váhom - letisko Slávnica - Letecké múzeum
