Loading...
Turistické cíle • Města, obce, vesnice • Vesnice
Haluzice jsou malou horskou valašskou obcí s 85 obyvateli a najdeme ji západním směrem od města Valašské Klobouky, u severního okraje chráněné krajinné oblasti Bílé Karpaty. U severního okraje obce byl vybudován malý rybníček. Haluzice jsou pasekářskou obcí a první zmínka o ní je z roku 1261 a byly součástí vizovického panství. V průběhu 15. a 16. století je obec uváděna jako pustá. Nově osidlovaná byla Haluzice koncem 16. století. V obci najdeme šestibokou roubenou zvoničku. Haluzicemi prochází červená turistická značka a u západního okraje obce je výchozí bod zelené značky. Kolem západního okraje Haluzic vede značená trasa dálkové cyklostezky a to Beskydsko-karpatské magistrály.
Haluzice - malá obec
Zo Slavičína sme autom išli do Valašských Klobouk. Naša prvá Zastávka bola na križovatke, kde bolo malé odpočivadlo a turistická tabuľa, ktorá nás informovala o neďalekej obci Haluzice. Z tohto miesta je pekný výhľad na Biele Karpaty a okolité lúky. Okrem novovybudovaného stola a lavíc, turistickej tabule a rozcestníka sa tu nachádza kríž. Ide o križovatku cesty od Slavičína a cesty, ktorá vedie do Haluzic alebo smerom doľava k rozhľadni Doubrava.
Od tohto miesta je len kúsok do blízkej dedinky, ktorá nás víta drevenou návesnou tabuľou s kvetinami. Veľmi pekný vstup do obce.
Haluzice sú najmenšou a zároveň najvyššie položenou obcou v Zlínskom kraji. Patrí k starobilým kolonizačným obciam ( prvá zmienka je v zakladacej listine vizovického kláštora z roku 1261 ). Život tu nebol nikdy jednoduchý, svedčí o tom nestabilita osídlenia Haluzíc. Medzi 15.-16.st. je obec pustá. počet obyvateľov v minulosti len málokedy prekročil stovku. V 18. st. sa Haluzice stali súčasťou panstva Brumov Ii. Onedlho opäť spustli. Preto v roku 1768 knieža Walldorf poslal na miesto dnešnej obce 12 nových osadníkov. Niektorí z ich potomkov žijú v obci dodnes.
Haluzice patria k rázovitej poľnohospodársko-pastvinárskym obciam. Krásna príroda láka k rekreacii a pomerne dobré dopravné spojenie aj k trvalému pobytu.
Obec sa snaží, aby jej obyvatelia tu boli spokojní. Už prvý pohľad na dedinku nás očaril - pekné privítanie v podobe tabuľa a kvetín ( foto ). Obyvatelia si vybudovali malé "námestie" s lavičkami pri pekne upravenej drevenej zástavke autobusu. Zatiaľ čo som fotil, ostatní členovia rodiny posedávali na lavičke v tieni statných stromov. V centre obce je upravená zvonička. Ide o krásnu pamiatku ľudového staviteľstva, starú viac ako 150 rokov. Je to šesťboká drevená zvonička, posadená na kamennom základe. Zvon je zavesený na dubovej prírodnej vidlici. strecha bola pôvodne pokrytá šindlom. Nízkym otvorom vstupoval do zvoničky zvoník. Oznamoval zvonením čas, zvolával obyvateľov k obecnému zhromaždeniu, varoval pred živelnými pohromami a vyprevádzal mŕtvych na ich poslednej ceste. V roku 2008 obec zabezpečila rekonštrukciu tejto pamiatky.
Z druhej stany pri vstupe do obce návštevníkov opäť víta krásna tabuľa s kvetinami a hneď za ňou je novovybudované detské ihrisko spolu s trávnikom pre malých futbalistov.
Dobre nám padlo v horúčavách, ktoré nás toto leto už pomaly zmáhajú, posedieť si v kľude pod stromami a pokochať sa pohľadom na zvoničku a upravenú malú obec.