Hodslavice - pamiatky v strede obce

Obec Hodslavice leží medzi Novým Jičínom a Valašským Meziríčím na severozápadnom výbežku Moravskoslezských Beskyd v miernej kotline pozdĺž potoka Zrzavka. Má približne 1700 obyvateľov.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1411. Obec najskôr dlhé roky patrila Starojičinskému a potom Novojíčinsko-štramberskému panstvu. Obyvateľstvo obce sa živilo roľníctvom, neskôr nárastom obyvateľstva a rozvojom remesiel i robotníckou profesiou. Pracovali i v blízkých mestách Jičín a valmez.

Obec je hlavne spätá s tým, že je rodiskom Františka Palackého, významnej českej osobnosti, historika, politika, filozofa, otca národa. Narodil sa tu v roku 1798 manželom Anne a Jiřímu, ktorí boli tiež hodslavskí rodáci. František Palacký v deviatich rokoch, dokedy navštevoval školu svojho otca prešiel na štúdium do neďalekého Kunína. Po dvoch rokoch v Kuníne pokračoval ďalej na latinsko - evanielickej škole v Trenčíne. V 14. rokoch pokračuje v štúdiu na evangelicko - luteránskom lýceu v Prešporku - Bratislave, kde svoje štúdium v roku 1818 ukončil. Pre svoje jazykové nadanie po úspešnom študiu zvládal až 16 cuzích jazykov. Z Hodslavic odišiel v roku 1823 do Prahy, kde sa v roku 1827 oženil s Terezou Měchotovou. V ďalších rokoch sa venoval historii a politike, dostalo sa mu cti prvého poklepania na základný kameň národného divadla. Začalo sa mu hovoriť otec národa. Zomrel v máji 1876 v Prahe a v smútočnom pochode sa s ním prišlo rozlúčiť 50 000 ľudí.

V strede obce je na pamiatku slávneho rodáka umiestnená socha F. Palackého, ktorá bola odhalená v septembri 1968 pri príležitosti oslav 170. výročia jeho narodenia. Je prácou akademického sochára V. Navratila. Blízko sochy je i rodný dom Františka Palackého, ktorý postavil jeho otec Jiří a zriadil si tu i evanielickú školu, v ktorej sám vyučoval. Je to murovaný dom so šindelovou strechou. Na stene pri vchode sú umiestnené dva mramorové dosky, ktoré venovala beseda občianská vo Frenštáte a česká obec sokolská v roku 1898. Rodný dom vyhlásili 24. 2. 1978 za národnú kultúrnu pamiatku.

Blízko tohto domu je i najstaršia zachovalá pamiatka obce - drevený kostolík sv. Ondreja. Prvá písomná zbierka o kostolíku pochádza z roku 1411. Koncom 15. storočia, kedy bol značne poškodený došlo k jeho oprave, ktorú dokončili pravdepodobne v roku 1551 a vysvätili ho. V ďalších rokoch došlo i k náboženským zmenám, počas nich sa tu konali i nekatolické bohoslužby. Kostol svätého Ondreja patrí medzi cenné dedčstvo, ktoré dokazuje o šikovnosti a tvorivosti naších predkov. Omše sa tu konajú iba raz do roka, a to v deň sviatku sv. Ondreja.

Ďalším kostolom v obci je i rímskokatolický kostol zasvätený Srdcu pána, ktorého zakladný kameň položili 29. júna 1905 a je postavený v novorománskom slohu. Prvá bohoslužba sa tu konala 30. marca 1907.

Historická budova Staré fojtství pochádza z konca 18. storočia. Prvá zmienka o Starém fojtství je z prvej polovice 16. storočia. Prvými majiteľom bol Jura Čip a po ňom roku 1656 Ján čip. Roku 1684 ho odkúpil Mates Palacký. S manželkou Rozinou mali celkovo 11 detí, ktoré sa so svojími potomkami postupne stávali dedičmi. V súčastnosti je táto murovaná stavba s valbovou strechou, na vstupnom priečelí po celej dĺžke s drevenou pavlačou, štýlovou reštauraciou a malým penzionom.

Toto sú pamiatky v strede obce, je tu ešte jeden kostol a v okolí mlyn holandského typu. Pri ceste touto obcou alebo jej okolím sa tu určite oplatí zastaviť a nazrieť do jej historie.