Loading...
Súčasťou zámockého areálu je aj 63 hektárovy krajinársky park, druhý najrozsiahlejší na Morave a v Slezsku.
Vznik tohto zámockého parku sa viaže do obdobia 2. polovice 18. storočia, kedy hradecké panstvo so zámkom a vyhláseným loveckým revírom kúpil Jan Karel Bohumil Lichnovský od baróna z Nefzerna. Po požiaru renesančného sídla v roku 1796 došlo na prelome storočí aj k úpravam okolia zámku, jeho porastov a plôch.
V prvom prvej polovici 19. storočia boli vytvorené aj základy parkových a záhradných úprav. Hneď na začiatku dal vytvoriť rozsiahlú loveckú oboru, ktorá bola základom pre vznik budúceho prírodno - krajinárskeho parku anglického typu.
Po roku 1945, od odchodu Lichnovských sa údržna parku zanedbávala. Dnes je zámocký park po postupnej rekonštrukcii a obnove vo výbornom stave. V parku rastú rôzne dreviny, z ihličňanov napríklad smreky, jedle, borovice, severské zerafy, americké borovice, z listnatých stromov napríklad jaseň, lipa, platan, buk, dub.
Najstaršie stromy majú vek až 400 rokov, rástli teda v priestore dnešného parku už pred jeho založením.
Na zámku pobýval aj geniálny hudobný skladateľ Ludvík van Beethoven, jeho busta sa nachádza práve v parku neďaleko zámku na vyvyšenine. Na jeho počesť sa tu každoročne poriada Beethovenův Hradec.
O niečo ďalej sa v parku nachádza Lisztové návršie, je pomenované po maďarskomo klavirnom virtuózovi a skladateľovi Ferenczovi Lisztovi, ktorý tiež pobýval na tunajšom zámku.
Parkom sa dostanete až k Medvedej skale, odkiaľ je aj výhľad na zámok.
Od Medvedej skály po miernom stúpaní po lúke sa na okraji lesa objaví Bezručová vyhliadka, z ktorej sú pekné výhľady až na Opavu a Sklezskú nížinu. Prechádzka parkom sa mi veľmi páčila, naozaj krásna príroda, vyhľady, krásne bolo aj počasie. Našla som si čas aj niečo ci nakresliť.