Hroznová Lhota - pamiatky v strede obce

Obec Hroznová Lhota, ktorá mala v minulosti tiež názov Lhota Veselská, leží na Moravskom Slovácku na úpäti Bielych Karpát asi 8 kilometrov od Strážnice.

V súčastnej dobe má táto vinárska obec ležiaca v nadmorskej výške 207 metrov približne 1270 obyvateľov.

Nie je presne známe, kedy bola obec Lhota založená, známe však je, že ju založili Veselí, páni zo Štranberku niekedy v 14. storočí. Prvá skutočná zmienka o obci je z roku 1415. Na žiadosť Jana z Kunovic v roku 1560 udelil cisár Ferdinand I. Lhote privilégium mestečka. Okolo roku 1595 bola Lhota nazvaná Hroznovou. Patrila medzi strediska vinarského pestovateľstva, svedčí o tom i jej erb, kde v hlavnom červenom štíte sa krížia dve révove ratolesti, na ktorých visia dve zelené hrozna vedľa seba.

Dominantou obce je kostol sv. Jana Krstiteľa, ktorý nechal postaviť v roku 1654 majiteľ ostrožského pánstva Gundakar z Lichtenštejska. V roku 1807 kostol zasiahol požiar, ktorý veľmi vážne poškodil stavbu kostola, pri ktorom praskla i chrámova klenba. Ďalej zničil bočné oltáre sv. Kataríny a sv. Barbory, zničil aj zvony, ktoré pochádzali zo susednej obce Tásov. Nové zvony do veže kostola umiestnili v rokoch 1809 a 1865. V 19. storočí získal kostol nový oltár, ktorý zdobili obrazy, ktoré znázorňovali Sv. Jana Krstiteľa, sv. Barboru a sv. Katarínu, autorom ktorých bol František Bsirský. V roku 1899 v kostole opravili varhany, umiestnili tu novú mramorovú krstiteľnicu a iné predmety, ktoré sú potrebné pri bohoslužbách. Kostol bol chránený kamenným múrom so strieľňami, schádzali sa tu obyvatelia obce pri ohrození. Po oprave farnej budovy došlo aj k oprave kostola v roku 1902, financie na túto opravu pochádzali najmä z darov, z veľkej časti prispel Jan. II. z Lichtenštejska, prispel tiež vtedajší olomoucky arcibiskup Theodor Köhn. Ešte koncom toho istého roku bola prestavba dokončená a kostol bol slávnostne vysvätený. Kostol bol prestavaný v novorománskom štýle, zborili i ochranný múr so strieľňami okolo kostola, ktorý už prestal plniť svoju funkciu, do veže umiestnili hodiny, vymenila sa krytina strechy.

Kostola sa priamo dotkla prvá svetova vojna, pre vojenské potreby v roku 1917 zabavili veľké kostolné zvony z veže. Ostal iba jeden malý. Po prvej svetovej vojne bolo potrebné nechať vyrobiť nové zvony, tie odliala firma Perner z Českých Budejovic a do veže kostola ich umiestnili v roku 1923. Lenže opäť začala vojna a dva zvony mali podobný osud ako ich predchodcovia, v roku 1942 ich z veže Nemci zvesili, odobrali a použili ich k vojenským účelom, ostal iba zvon umieráčik. Nové zvony boli privezené a osadené do veže až v rokoch 1949 - 1950. Kostol v roku 1946 podstúpil ďalšej oprave, najmä fasád a hlavne strechy kostola, ktorá bola počas vojny rozstrieľaná. Poslednou úpravou a prestavbou kostol podstúpil koncom 80. rokov 20. storočia, kedy bola postavená nová sakristia, interier kostola bol prebudovaný podľa návrhu brnenského výtvarníka Ludvíka Kolka.

Pri kostole sú i dva pamätníky obetiam vojen. Pomník obetí 1. svetovej vojny je kamenný, v jeho hornej časti je aniel, ktorý drží kríž, v strednej časti sú nápisy a fotografie občanov obce, ktorí následkom vojny prišli o život. Dolnú časť tvorí súsošie dvoch detí, ktoré sa modlia. Druhý, ktorý bol postavený v 50. rokoch 20. storočia bol v arealu kostola postavený, je pomník obetí 2. svetovej vojny, v ktorej dominuje socha miestného rodáka Josefa Šrámka, poručíka Československej Prvej brigády, ktorý v priebehu vojny emigroval na západ a padol ako príslušník spojeneckých vojsk na západnej fronte. Za sochou je umiestnená oblá kamenná doska, kde je umiestnená plastika bojujúcich vojakov a menný zoznam všetkých obetí. Ďalej sú tu spomenutí rodáci z obce, ktorí padli ako vojaci v Amerike. Je tu spomienka na 65 rumunských vojakov, ktorí padli v bojoch o Hroznovú Lhotu v roku 1945. Sú tu na pamiatku umiestnené i mena rodákov obce, ktorí sa stali obeťami druhej svetovej vojny. Poslednou treťou pamiatkou, ktoré sú u kostola je kamenný kríž z roku 1848.