Kočovce - Kočovský ( Taberov ) kaštieľ

Turistické cíle • Zámek

pohľad na kaštieľ z hlavnej cesty • Fotografie (17) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

pohľad na priečelie budovy kaštieľa

hlavný vstup do kaštieľa

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

Kočovce sú obcou ležiacou medzi okresnými mestami Nové Mesto nad Váhom a Piešťany. Neďaleko od známeho hradu Beckov.

Najväčšou kultúrnou pamiatkou obce je kaštieľ. Barokový kaštieľ dal v roku 1730 postaviť podžupan Príleský. Od roku 1871 vlastnila kaštieľ rodina Rakovských. V roku 1880 ho nechal upraviť v romantizujúcom slohu vtedajší majiteľ Gejza Rakovský.

Kaštieľ je jednopodlažnou trojkrídlovou barokovo-klasicistickou budovou. Bočné krídla boli pôvodne hospodárskymi budovami, neskôr prestavané na obytné. V priečelí je členená fasáda s ústredným rizalitom, predstavavnou otvorenou predsieňou pred hlavným vchodom.

K areálu patrili aj hospodárske budovy, z ktorých boli mnohé zbúrané v polovici 20. storočia. Dodnes sa tu nachádza koniareň. Ide o peknú budovu, ktorá bola v roku 2014 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Kaštieľ sa stal kultúrnou pamiatkou SR v roku 1963.

Ku kaštieľu patrí aj park. Na vybudovaní parku má najväčšiu zásluhu Gejza Rakovský, ktorý ho nechal roku 1873 upraviť podľa návrhu profesora Velicha z Budapešti.

Gejza Rakovský - 29.4.1845 Raková -1911 Budapešť, pochovaný na cintoríne v Kočovciach ). Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Bol ovocinárom, šľachtiteľom, verejným činiteľom a publicistom. Študoval v Budapešti. Od roku 1871 bol súdnym notárom Trenčiansekej stolice, správcom Marcibányiho majetku, neskôr si zobral za manželku ich nevlastnú dcéru Oľgu Bossányi, čím získal majetky v Kočovciach, Drietome, Piechove a Bolešove. Sídlil v kaštieli v Kočovciach. V rokoch 1879 - 1901 bol poslancom pri uhorskom sneme za Trenčiansku župu. Písal i humoristické črty a snemové reči.

Posledným majiteľom kaštieľa bol syn Gejzu Rakovského Anton Rakovský. Narodil sa v Budapešti ako najstarší syn. Po smrti mladšieho brata sa stal jediným dedičom. V Budapešti získal právnické vzdelanie, stal sa členom Uhorskej akadémie vied a podpredsedom Hospodárskejo spolku Trenčianskej stolice. Študoval aj cudzie jazyky a veľa cestoval. Snažil sa aj o vojenskú karieru. Život si užíval plnými dúškami. Jeho návštevy s bujarou spoločnosťou boli známe v širokom okolí. Bol aj obdivovateľom boxu, tenisu a automobilového športu. Bol ale aj rozhľadeným intelektuálom a panovník ho vymenoval za cisárskeho a kráľovského komorníka a neskôr za ministerského rádcu. V roku 1911 po smrti otca zdedil všetok majetok, ktorý mu ale zobrali v roku 1948. Sedem rokov strávil v penzióne v Čachticiach, kde 7.1.1956 slobodný, bezmajetný a bezdetný zomrel.

Po roku 1948 sa kaštieľ využíval ako poľnohospodárska škola. Od zahájenia rekonštrukcie 1967 - 1972 je kaštiaľ s areálom majetkom stavebnej fakulty STU a slúži k vzdelávacím a rekreačným účelom. K týmto účelom bola vybudovaná aj novšia budova nachádzajúca sa neďaleko kaštieľa.

Informácie som čerpala najmä z infopanelov s názvom 9 zastavení na Rakovského chodníku ( historicko - prírodovedný náučný chodník ).