Hôrka nad Váhom - Kaštieľ rodiny Szokolóczi

Turistické cíle • Zámeček

kaštieľ s pristavanou vežou

veža kaštieľa

kaštieľ

aštieľ rodiny Szokolóczi

časť budovy

brána bez plota, možno zamknutá

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (26 fotografií)

Počas návštevy obce Hôrka nad Váhom som si už vopred naplánoval pozrieť si pamiatku - kaštieľ, ktorý si v tejto obci postavila rodina Szokolocziovcov. Treba sa vydať na okraj obce, pretože kaštieľ je postavený vo svahu Pod Siroňom.

S historiou Szokolócziovcov v Hôrke sa to začalo tým, že Marcus Hirschefeld (1838 - 1911), ktorý bol židovského pôvodu a žil vo Viedni zakúpil vo vtedajšom Hornom Uhorsku v obci Szokolócz kúriu a pozemky. Táto kúpa pozemku v Sokolovciach ho nútila ale často cestovať medzi Viedňou a Sokolovcami, aby sa mohol starať o svoj nový majetok. Marcus Hirschefeld mal jediného syna Benjamína Júliusa Hirschefelda, ten vyrastal vo Viedni a užíval si "mestský" život. Viedeň v tom období bola antisemistická a preto sa Benjamin Július rozhodol zmeniť si svoje meno podľa obce kde mal otec majetok na Július Szokoloczi, a tým sa oddialiť od svojich židovských koreňov.
Koncom 19. storočia Marcus Hirschfeld predal svoje majetky v Sokolovciach a získal majetky v obci Hôrka. Hôrku dal do správcovstva svojmu synovi Júliusovi, ktorý si v roku 1902 ako 45 ročný vzal za manželku o 24 rokov mladšiu Rosu Gmeyner, rodáčku z Hodonína.
Opustili Viedeň a Július nechal pre nich postaviť nový domov - dnešný kaštieľ. Mali spolu dvoch synov Friedricha a Otta, po smrti Júliusa prebral správcovstvo Hôrky jeho syn Otto. Otto si vzal za manželku Molly Lászlo, ktorá pochádzala zo zámožnej budapeštianskej rodiny židovského pôvodu. Počas druhej svetovej vojny sa v kaštieli ukrývali aj rodičia Molly - otec Feri a matka Heda, tí sa po skončení vojny vrátili späť do Budapešti. Otto Szokolóczi sa počas vojny zapojil do odboja, pomohol partizánom a aj americkému diplomatovi. Po skončení vojny sa Július, majiteľ drevospracujúcej firmy dostal do problémov, niektorí obyvatelia obce ho obvinili, že kolaboroval s Nemcami, keďže doma sa rozprávali nemeckým jazykom. Z tohto problému mu pomohol jeho správca Demko a aj slušní ľudia z obce svedectvom, že pomáhal partizánom.
Počas vojny kaštieľ vážne poškodilo bombardovanie a po ťahaniciach o potvrdení že pomáhal partizánom si mohol Otto Szokolóczi svoj poškodený kaštieľ nechať opraviť. Po februári 1948 si uvedomili, že o svoj domov v Hôrke prídu a rozhodli sa odísť do Austrálie a tam v roku 1949 so svojou manželkou Molly a dcérami Kyrou a Marinou odcestovali. Otto a Molly sa do Hôrky už nikdy nevrátili, zato ich dcery Marina a Kira áno, bývali u rodiny Pillerovcov. Matka Otta Rosa zostala na Slovensku, zomrela v domove dôchodcov v Beckove.

Ďalej som sa už o histórii Szokolócziovcov nič nedočítal, ani komu kaštieľ po vojne patril, alebo ako bol využívaný. Dnes ho má pravdepodobne niekto vo vlastníctve, strechu má pomerne v dobrom stave, to je dôležité, možno sa táto budova dočká kopletnej opravy. Kaštieľ má v pôdoryse tvar obdĺžnika, je prízemnou budovou podmurovanou kamenným pivničným priestorom, v južnej rohovej časti má pristavenú jednoposchodovú hranolovitú vežu.

Atmosféru pod kaštieľom dopĺňali pasúce sa ovečky, dobre tam zapadli.

Neďaleko kaštieľa je aj poľnohospodárske družstvo a tam som si pozrel po kultúrnej pamiatke kaštieľa aj technické pamiatky, ide o nákladné automobily LIAZ vyrábane v Liberci. Sú to štyri sklapacie automobily so skrátenou typicku trambusovitou kabínou, v ponuke je farba - biela, modrá, zelená a krémová - bledo hnedá. Starší si tieto nákladné automobily v rôzných prevedeniach dobre pamätajú.