Krakovany - Stráže - kostol sv. Gála
Krakovany aj Stráže sa spomínajú v Zoborskej listine z roku 1113 ako Villa Spectaculi, t. j. dedina strážcov. Nachádzali sa tu pravdepodobne strážne jednotky Sikulov, ktorí v tom čase boli na viacerých miestach Považia.Posledným zemepánom Stráži bolo nitrianske biskupstvo. Obe obce sú dnes už spojené a nesú názov Krakovany.
Naším cieľom bol kostol sv. Gála s opevnením a starým cintorínom s náhrobnými kameňmi z 18. - 19. storočia. Už na prvý pohľad bol kostol zaujímavý. Do areálu kostola sme vchádzali starou bránou, ktorá je súčasťou múru - opevnenia. Zvlášť výrazná, mohutná, nápadná je veža, ktorá má štvorcový pôdorys, ktorý sa mení na osemboký a jej ďalšia časť je tvaru osembokého ihlana. Veža je zakončená prilbicou a krížom. Jej mohutnosť svedčí aj o jej obrannej funkcii.
Kostol sv. Gála začali stavať na konci 13. storočia. Keď obvodové múry dosahovali 40 - 100 cm, museli stavbu kostola pozastaviť. Pravdepodobne to bolo preto, že Matúš Čák Trenčiansky zväčšoval svoje územie a zmocnil sa aj Stráží.
Kostol bol potom dostavaný až niekedy v druhej tretine 14. storočia.
Chrám predstavoval gotickú jednoloďovú obdĺžnikovú stavbu s polygonálnym presbytériom, západnou predstavanou vežou a sakristiou pripojenou z južnej strany.
V 16. st. bol značne zničený, s poškodenou strechou a bez vnútorného vybavenia.
Počas reformácie ho užívali protestanti, katolíkom sa vrátil v roku 1681.
Niekedy v prvej polovici 17. st. postavili okolo kostola opevnenie, bola postavená aj severná kostnica.
Kostol okolo roku 1708 vyhorel ( súviselo to pravdepodobne s udalosťami počas povstania Františka II. Rákociho ). V roku 1726 zvýšili vežu do dnešnej podoby a roku 1778 prešla veža obnovou.
Dĺžka kostola je 27 metrov, jeho šírka, včetne sakristie 14 metrov.
V kostole sú tri gotické portály. Západný portál slúži ako hlavný vchod, nad portálom v južnej strane lode sa nachádza novšia maľba sv. Floriána. Neskorogotický portál spáje svätyňu so sakristiou. V oknách presbytéria sa zachovali pôvodné kružby.
V roku 2003 sa začali reštaurátorské práce, ale pre nedostatok financii sa mohlo pokračovať s archeologickým výskumom až v roku 2010.
Podarilo sa objaviť zvyšky nástenných malieb a tiež prístavbu neveľkej kostnice pri severnej stene lode. V presbytériu okrem iného odkryli hrob ženy zo 17.st., ktorú v tej dobe považovali za upíra a po jej smrti na jej tele vykonali protivampirické opatrenia - odťatie hlavy a jednej nohy. Aká hrôza ! Jej truhla bola otočená o 180 stupňov.
Okolo celého kostola sa nachádza niekoľko náhrobných kameňov z 18.storočia. Texty na náhrobkoch sú ale pre laika nečitateľné. V minulosti boli ďalšie náhrobné kamene uložené na dvoch miestach v areáli, ale v rokoch 2010 - 2013 boli odvezené na skládku odpadu. Z nich sa podarilo zachrániť len časť, tú sme asi videli zloženú pri múre. Pán Marián Klčo spracoval históriu prikostolného cintorína, ktorý je pamiatkovým areálom. Zdokumentoval zachované náhrobné kamene, ktoré sú cenné z historického, ale aj umelecko-remeselného hľadiska.
Kostol aj s opevnením je od roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.