Lakšárská Nová Ves - pamiatky v centre obce

Turistické cíle • Vesnice

kríž a kaplnka • Fotografie (49) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (49 fotografií)

súsošie Pieta

pomník obetí 1. a 2. svetovej vojny

Vstoupit do fotogalerie (49 fotografií)

Lakšárska Nová Ves je obcou ležiacou v centrálnej časti Borskej nížiny v Trnavskom kraji a okrese Senica.

Obec sa poprvykrát spomína v roku 1392 v darovacej listine uhorského kráľa Žigmunda Luxemberského ako majetok Stibora zo Stiboric, vernému vojvodovi poľského pôvodu. Vtedy sa obec spomínala pod názvom Allaxar. Jej názov sa storočiami menil. V starých záznamoch v roku 1598 bola Laxar Nowa Wes, v roku 1627 Nova Villa, počas Uhorského kráľovstva Laxar Újfalú. Na prelome 19. a 20. storočia v maďarskom jazyku Laksárújfalú a od roku 1920 má dnešný názov - Lakšárska Nová Ves.

Hlavnou pamiatkou obce je kostol sv. Vavrinca. Ten som ale nevidela, pozreli sme si iba časť obce, konkrétne jej centrum, bolo to počas krátkej zástavky pri ceste zo Šaštína. V centre obce sa nachádza niekoľko pamiatok, hlavnou je baroková kaplnka zasvätená apoštolom sv. Šimonovi a sv. Judovi z konca 18. storočia. Kaplnku postavili miestni veriaci v roku 1754, je jednoduchou stavbou s malou strešnou vežou a polygonálnym záverom, hladkou fasádou a polkruhovo ukončenými oknami. Je zasvätená mučetníkovi Svätemu Šimonovi a jednému z dvanástich apoštolov a Svätemu Júdovi Tadeášovi - tiež mučetníkovi a jednému z dvanástich Ježišových apoštolov. Kaplnka patrí pod farnosť Lakšárska Nová Ves, dekanát Šaštín a Bratislavskú arcidiecézu.

Pred kaplnkou sv. Šimona a Júdu je kamenný kríž s letopočtom 1895. Nápisy na podstavci uvádzajú, že ho nechal postaviť Šimon Klempa (1811 - 1903), propošt a trnavský kanovník, prvý redaktor katolíckych novín, rodák z Lakšárskej Novej Vsi.

Od roku 2009 je rodákovi obce venovaná aj pamätná tabuľa, ktorá je umiestnená na kaplnke vpravo vedľa vchodu. Šimon Klempa je pochovaný na miestnom cintoríne.

Ďalšou sakrálnou pamiatkou neďaleko kaplnky je Pieta pod krížom z rokuz 1912. Ide o trojicu sôch, ktorú nechali postaviť Štefan Žák s manželkou Annou. V strede je kríž na kamennom podstavci, pod krížom je Panna Mária v náruči so svojim synom. Vpravo na kamennom podstavci je umiestnená socha sv. Vendelína - patróna pastierov, ochrancom pred chorobou zvierat, roľníkov, ochrancov prírody, životného prostredia, za priaznivé počasie a dobrú úrodu. Patrí medzi štrnástich pomocníkov v núdzi. Narodil sa okolo roku 555 v Írsku alebo v Škótsku, zomrel asi v roku 617 v Nemecku, jeho sviatok je 21. októbra. Jeho atribúty sú odev pastiera alebo pútnika a kyjak. Vľavo je to socha sv. Floriána - mučetníka, patróna hasičov, debnárov, hrnčiarov, kominárov, peciarov, kováčov, mydlárov, pivovarníkov. Narodil sa v Rakúsku neďaleko mesta Tulln, bol dôstojníkom rímskej armády, za ochranu prenasledovaných kresťanov bol nakoniec umučený, zomrel pravdepodobne v roku 304. Medzi jeho atribúty patrí palma, džbán vody, zástava, mlynský kameň, jeho sviatok je 4. mája.

Neďaleko, severozápadne od kaplnky je pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne. Odhalili ho v roku 1975, je z kameňa, postavil ho murár Peter Šikuliak z nákladov obce. V jeho čelnej časti je kovový nápis ,,Na pamiatku naším občanom, ktorí padli vo vojnách 1914 - 1918 a 1939 - 1945,,. Tieto písmena zhotovil Štefan Jablonický.