Šaštín - Stráže - Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska
Jedno z najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku je Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, Národná svätyňa Slovákov v Šaštíne. Budova baziliky patrí k vrcholným dielam barokového staviteľstva na Slovensku.
Vznik tohto pútnického miesta siaha do roku 1564, kedy manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínského panstva Angela Bakičová nechala zhotoviť sochu Sedembolestnej Panny Márie z vďaky za vypočutie prosby o uzdravenie ich manželstva.
Dnešnú baziliku Sedembolestnej Panny Márie, ako pútnicky chrám spolu s kláštorom sa v roku 1733 rozhodli postaviť paulíni, ktorí získali zázračnú šaštínsku sochu Panny Márie. Prvé stavebné práce sa začali v roku 1736 podľa plánov vtedajšieho architekta, pavlínkeho kňaza P. Mateja Vépyho. Roku 1786 cisár Jozef II. zrušil rehoľu pavlínov, tí museli opustiť chrám s kláštorom. V roku 1924 prišli seleziáni, ktorí prevzali spravovanie chrámu s kláštorom. Roku 1927 vyhlásil sv. otec pius XI Sedembolestnú pannu Máriu za patrónku Slovenska. Roku 1950 boli zo Šaštína násilne vyhnaní seleziáni a správa chrámu prešla do rúk diecéznych kňazov. V roku 1990 prichádzajú spravovať pútnické miesto do Šaštína opäť saleziáni a zakladajú cirkevné katolické chlapčenské internátne Gymnázium Jána Bosca ( 1991-2016).
V roku 1756 už v takmer dokončenej lodi chrámu začal jeho vymaľbu významný cisársky dvorný maliar francúzskeho pôvodu Ján Jozef Chamant. Je autorom nástenných fresiek lode ako aj bočných kaplniek. Ide o majstrovské dielo, ktoré patrí k najhodnotnejším z neskorobarokových fresiek na Slovensku. Mne osobne sa v bazilike najviac páčila práve stropná maľba. Na klenbe svätine vymaľoval stĺpové siene s mramorovými balkónmi. Ďalšie malby klenby sú oslavovaním Panny Márie. Na klenbe Chrámovej lode je vyobrazený let anjelov nesúcich veronikinu šatku s mučenou tvárou Ježiša. Po pätách klenbových pásov sú rôzne ozdoby, medzi nimi aj obrazy 4 cirkevných otcov : sv. Ambróza, sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Gregora Veľkého a štyroch evanjelistov. Autorom väčšiny oltárnych obrazov je Ján Lukáš Kracker a pochádzajú z roku 1757.
Hlavný oltrár zhotovili v roku 1764 podľa plánu Antona Hilebranta, je z červeného mramoru, je na ňom soška sedembolestnej Panny Márie, po stranách sú sošky Marie Magdalény a sv. Jána apoštola.
Okrem hlavného oltára má šesť bočných oltárov, jeho obrazy sú dielom maliara J. L. Krackera.
Kazateľnica je vyrezavaná a bohato zdobená, sú na nej znázornení štyria anjelíci nesúci atributy cirkevných otcov - pápežsku tiaru, biskupskú mirtu, palicu a kardinálsky klobúk.
Okrem maľby chrámu sa mi veľmi páčil organ. Na chóre bol umiestnený pôvodný dvojmanualový organ s 23 registrami, ktorý nechala postaviť cisárovna Mária Terézia v roku 1771. Dnešný organ je z roku 1950, má 5 manuálov a 92 registrov. Patrí medzi najväčšie organy na Slovensku.
Zvony do dvoch veží osadili v roku 1765. Hlavné priečelie baziliky s dvoma vežami má po celej šírke nápis : ,,Sedembolestná Panna Mária, tebe celé Slovensko spieva,,. Mohutné veže kostola sú ukončené Laternovými baňkami s ozdobnými guľami so vsadeným krížom.
Kostol slávnostne vysvätili v roku 1764 za účasti cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského.
V roku 1964 pápež Ján Pavol VI. povýšil kostol Sedembolestnej Panny Márie za baziliku minor, prvú na slovensku. Roku 1991 bola bazilika s areálom vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
V minulosti baziliku navštívil počas druhej pastoračnej návštevy v roku 1995 aj pápež Ján Pavol II. a Matka Tereza z Kalkaty v roku 1987.
V roku 1964 pápež Ján Pavol VI. povýšil kostol Sedembolestnej Panny Márie za baziliku minor, prvú na Slovensku.