Loading...
Turistické cíle • Důl, štola, šachta
Landek Park - Hornické Muzeum v Ostrave - Petřkovicích neďaleko sútoku riek Odra a Ostravica je jedinečnou pamiatkou hornického muzea, ktoré je zamerané na historiu dobývania uhlia v Landeku a v Ostravsko - karvinskom revíru. Muzeum sa nachádza na juhovýchodnok úpätí vrchu Landek.
Landek je veľmi významným náleziskom z doby kamennej, žili na ňom aj lovci mamutov. Neskôr toto územie obývali Slovania, na Landeku stálo hradisko.
Muzeum je v areáli bývaleho dolu Anselm. Otvorili ho 4. decembra 1993, symbolicky na sviatkok sv. Barbory, patronky ,,horníků,,.
Anselm je najstaršou štolovou uhoľnou baňou na Ostravsku.
Důl na Landeku založila v roku 1830 kapitula olomouckého arcibiskupstva, jeho prvý názov bol Ferdinand. V roku 1843 důl kúpil Salmon Mayer Rothschild, ktorý mu dal názov po svojom synovi Anselmovi. Od roku 1872 si důl prenajali bratia Gutmannovi, ktorí sa zaoberali obchodom s uhlím. V tej dobe bol najväčší problém premiestniť vydolované uhlie do neďalekej Moravskej Ostravy, prepravovali ich povozmi. Od roku 1884 začali uhlie prepravovať lanovou dráhou dlhou približne 1,5 kilometra. Najideálnejšiu dopravu a to vlečkou cez Odru zahájili po roku 1909. Od roku 1915 sprevadzkovali novú, 40 metrov vysokú ťažnú vežu, ktorá vlastne stojí dodnes.
Počas druhej svetovej vojny mal důl názov Petershoten, patril pod koncern Reichswerke Hermann Goring. Po skončení vojny sa mu vrátil pôvodný názov Anselm. V roku 1946 důl premenovali na Masaryk, v roku 1951 dostal názov Aduard Urx. V roku 1964 Anselm začlenili ako závod 2 pod Důl Vítězný únor. Ťažba uhlia v Anselmu pokračovala až do roku 1991, vtedy ju ukončili a v roku 1992 previedli zásyp jámy.
Po skončení ťažby uhlia našťastie nedošlo k sanácii tohto objektu, zmenili ho na najväčšie muzeum svojho druhu v Českej republike. Muzeum začalo vznikať od roku 1987, zachraňovala sa zachovaná technika a začali zhromažďovať nové stroje banskej techniky pre povrchovú expozíciu. Počas prehliadky je okrem povrchovej expozície strojov a zariadení možnosť aj návštevy podzemnej expozície. Je sprístupnené štolové poschodie v slojoch František a Albert, sprístupnená je aj expozícia bánskych záchranárov.
V povrchovej expozícii je vystavený napríklad 23 tonový raziaci kombajn AM 50 na razenie chodieb od VOST Alpine Rakúsko, hydraulická vŕtacia jednotka rotačná HVJR 1 H vyrábaná od roku 1980 v Banských stavbách Prievidza s vŕtacou korunkou o priemere 42 mm.
Ďalej je to sovietsky raziaci kombajn PK 32 o hmotnosti 10 ton slúžiaci k ťaženiu chodieb v plnom profile. Vŕtací voz V V - 4 vyrábali Uran doly Příbram, vyrobili ho v roku 1975, používali ho k príprave trhacích prác, mal štyri vrtacie ramená, vážil 2,5 tony.
K nakladaniu horniny pri razení bol v minulosti dobrým pomocníkom prehadzovací nakladač PPN 1 S Darasun vyrobený v Sovietskom zväze v roku 1983.
Ďalšími vystavenými sú napríklad : stroj SP H 1 - Ferum a.s. Frýdlant nad Ostravicí z roku 1984, alebo preražací kombajn NK 1 zo ZSSR 1967.
Vystavený je aj raziaci kombajn Panda, výrobok francúzkej firmy Sagem z roku 1993. Dĺžka kombajna je 12,8 metra, jeho hmotnosť je 72 ton. Na OKD a.s. Důl Lazy pracoval v rokoch 1993 - 2007, šlo o vzorného pracovníka, vyťažil 6 821 567 ton uhlia.
Raziaci kombajn 4 PP -2 používaný na závode Dukla vyrazil 114 chodieb.
Z množstva vystavených lokomotív je to napr. vzduchová lokomotíva BVD 35, ktorá si so sebou vozí vzduchové nádrže - fľaše stlačeného vzduchu o obsahu 900 litrov. Pracovná rýchlosť tejto lokomotívy bola 18 km/hod.
Vystavené sú napríklad aj lokomotíva BND - 30 vyrobená v roku 1973, ktorú používali pri preprave osôb a materiálu na Dole Darkov. BVD - 40 je lokomotíva, ktorej pohon zabezpečoval motor pohaňaný stlačeným vzduchom, jej pracovná rýchlosť bola 14 km/hod. Lokomotíva DH 70 d mala naftový šesťvalcový motor Škoda chladený vodou, jej maximálna rýchlosť bola 16 km/hod.
Vystavené sú aj vozne, spomeňme si vozeň DM 12 slúžiaci na prepravu 12 zamestnancov, alebo vozeň JDV 0,95 m3, ktorý slúžil na prepravu uhlia a kameňa v podzemí i na povrchu.
Neďaleko hlavného vchodu je umiestnená párna priemyslová lokomotíva vyrobená v Škode Plzeň. Továrne označenie lokomotívy je 317_123, váha prázdnej lokomotívy je 37 000 kg, vyzbrojenej lokomotívy 49 500 kg, jej maximálna rýchlosť bola 45 km/hod.
V areáli muzea je aj kaplnka sv. Barbory, socha horníka od Antonína Ivanského a pomník padlých zamestnancov baní počas druhej svetovej vojny.
Budovy objektu dolu Anselm sú postavené v slohu priemyslovej secesie, ako stavebný materiál je najpoužívanejšia oceľ a červená tehla. Sú to cechovne, budova s expozíciou bánskeho záchranárstva, reštauracia Harenda u Barbory, kompresorovňa, ťažná budova.
Hlavne deťom spraví veľkú radosť jazda malým baníckym vláčikom.