Lednicko - Valtický areál - Lednice - zámok, kostol a záhrada

 Lednický zámok sa radí k najvyšším prejavom vrcholného romantizmu  na území Česka a od decembra 1996 je zapísaný  v rámci celého Lednicko- valtického areálu do zoznamu kultúrného dedičstva UNESCO.

V lokalite dnešného mestečka Lednice podľa prvých zachovalých historických správ už v roku 1222 stála gotická tvrz, ktorú neskôr v roku 1249 český kráľ Václav I. prepožičal rakuskému šľachticovi Sigfridovi. Lednicu, neďaleký Mikulov a koncom 13. storočia získali Lichtenštajni pôvodom zo Štajerska a postupne získavali i majetky na oboch stranách moravsko - rakúskej hranice. Gotická tvrz bola v rokoch 1544 - 1585 prestavaná na renesančný zámok. K jeho barokovým, klasickým a empírovým úpravam došlo v rokoch 1846 1858.

V interieri zámku sa zachovali bohaté rezby, veľkolepá výzdoba interierov s vyrezavanými kazetovými stropmi, vo väčšine spoločenských priestorov sú postavené mramorové krby, je tu i múzeum poľovníctva. V zámku sa tiež dochovali súkromné kniežacie apartmany a detské izby princov a princezien, ktoré sú zariadené autenticky v duchu rokov konca 19. storočia. 

Barokový park bol v rokoch 1805 - 1811 prebudovaný na anglický park, ktorý prechádza do voľnej, parkovo upravenej krajiny s pretekajúcou riekou Dyje a mnohými rybníkmi. V parku sa nachádza mnoho vzácnych drevín, je plný kvetov, má množstvo cestičiek, je v ňom nádherna fontána aj množstvo sôch. Parkom a hlavne kvetinovou výzdobou boli nadšené hlavne moje tri dievčatá.

Súčasťou zámockého areálu je i farský kostol svätého Jakuba Väčšieho. Je písomne doložené, že už v prvej polovici 15. storočia stál v Lednici  kamenný kostol vybudovný a zasvätený svätému apoštolovi Jakubovi Väčšiemu. Tento kostol ale v roku 1426 úplne zničili husiti, takže Lednice ostala bez kostola. V roku 1490 sa obrátil Krištof III. Lichtenštajsky na pápeža s prosbou, aby moho byť použitý materiál zo starého kostola na výstavbu nového. V roku 1495 bola výstavba nového neskoro gotického kostola dokončená, bol neskôr obklopený cintorínom a stál na mieste, kde je dnes palmový sklenník. V roku 1579 bol kostol rozšírený, opravený a vyzdobený. Zvon, ktorý je v kostole dodnes do veže umiestnili vo veži v roku 1616 a bol odiaty v Znojme. Nový oltár kostola bol dokončený 1679. Lichtenštajnovia sa rozhodi v roku 1731 rozšíriť zámok i jeho park, a pretože im kostol stál v ceste a i jeho stav bol vo veľmi zlom stave, bol kostol zburaný a zrušený. Pri zámku preto postavili nový kostol, ktorý sa začal využívať od roku 1742. V hlavnom oltári bl umiestnený obraz sv. Jakuba od Petra Brandla, náhrobné kamene zo starého kameňa zamurovali do stien nového kostola. Podľa plánu architekta Wingela v rokoch 1815 - 1870 došlo k prestavbe zámku i jeho kaplnky v novogotickom Windsdorskom slohu do dnešnej podoby. Pôvodný Brandlov obraz odstranili a nahradili ho novogotickým krídlovým oltárom so stredovým oltárom sv. Rodiny od Františka Stenbacka z roku 1856. Hlavný oltár, kazateľnica, spovedelnica aj oba bočné oltáre sú zhotovené z dreva. Na stenách kostola sú umiestnené plastiky krížovej cesty, ktorých autorom sú bratia Anglerovci v Viedne. Varhany, zvony a drevorezba Smrť Panny Márie pochádzú z bývaleho zboreného kostola.  Kostol vysvätil biskup Antonin Schafgotsch 5. 10. 1858.