Ľuborčianská dolina - bývala lesná železnica a kaplnka

Na Slovensku existovalo začiatkom 20. rokov 20. storočia 40 lesných železnic, ktoré ale postupne časom zanikali, niekde z nich ostali už iba torza.

Ako pamiatka alebo taký pomník jednej z týchto lesných železnic sa nachádza blízko mesta Nemšová, jej časti Ľuborča. Lesná železnička slúžila viac ako 60 rokov na prepravu dreva Ľuborčianskou dolinou. V druhej polovici 19. storočia patrilo 95% ľuborčianských lesov komorovskému pánstvu a 5% zemianskej rodine Šipeky z Borčic. V roku 1894 odkúpil tieto lesy veľkostatkár Anton Dreher, pôvodom Rakušan, ktorý sa rozhodol vybudovať lesnú železnicu. Železnička bola funkčná v rokoch 1902 - 1964. Jej dĺžka bola 14 kilometrov a viedla z Ľuborče do Podkopaného vo svahov v Bielych Karpatoch. Až do výstavby tejto železnice v horách pracovala píla, to sa po jej dokončeni zmenilo. Výstavba železnice bola náročná, pracovali na nej robotníci z Ľuborče i okolia. Na zvážanie dreva z lesa sa používala stúpavosť železnice, kone vytiahli prázdne vozíky - ponvágly hore dolinou, tu sa naložili a späť sa spúšťali plné dreva do Ľuborče. Kone sa vracali späť naprázdno a poobede sa to opakovalo. Už priblížené drevo chlapi naložili na ponvágle a celá táto súprava s nákladom dreva sa potom vydala na cestu. Obsluhovali ju traja brzdári - hamovkári, ktorí boli rozmiestnený v predu, v strede a na konci. Týmto spôsobom to fungovalo až do roku 1925, kedy kone nahradil naftový rušeň. Železnica značne pomáhala uľahčovať prácu pri preprave dreva a samozrejme vytvárala i možnosť zamestnania pri železnici a v depe - drevosklade. Drevo sa používalo hlavne na kúrenie v nemšovskej sklárni na výrobu skla, ktorú tiež založil Anton Dreher a bol jej majiteľom. Drevo sa takto zvážalo až do roku 1964, kedy železnicu zrušíli a drevo sa začalo prepravovať po asfaltovej ceste dolinou nákladnými automobilmi.

Z celej tejto bývalej železnice sa zachovalo už iba niekoľko kamenných opôr mostov, valy, násypy a miesta v lese, kde boli položené jej koľaje. V doline blízko za poslednými záhradkami, ktoré sú v svahu od Ľuborče sa nachádza vlastne akýsi pamätník z histórie tejto železnice. Na asi 26 metroch koľají na podvaloch s klenbovým mostom, v ktorom je kaplnka, je mašinka - lokomotíva s párom ponváglov - oplenov naložených drevom. Lokomotívu vyrobili v roku 1944 v HUMBOLT - Deutz v Paríži, je to DEUTZ 46786 s dieselovým pohonom a rozchodom kolies 760 mm. Táto lokomotíva bola počas vojny používaná v poľných dráhach, po vojne slúžila lesným závodom. Značne poškodená bola roku 1978 prevezená z píly vo Vígľaši do Kysuckého múzea vo Vychylovke, kde došlo k jej oprave a určitú dobu bola i v prevádzke. Tu ju ale počas silnej zimy poškodila zamrznutá voda v motory, došlo k jej vyradeniu a začala chátrať. Odtiaľto ju previezli do Čierného Balogu, ale na jej dlhodobo plánovanu opravu nakoniec nenašli financie. Lokomotívu už v šrotovom stave bez motoru roku 2008 ju previezli do Trenčína. Tu ju ľudia, ktorým minulosť a rôzne pamiatky nie sú ľahostajné zrekonštruovali a v máji 2009 za pomoci ťažkých mechanizmov prepravili z Trenčína na už vopred nachystané koľajisko v Ľuborčanskej doline.

Pod časťou tejto železnica v klenbe bývalého kamenného mosta je kaplnka sväteho Huberta. V roku 2007 vznikol nápad využiť tento rozpadnutý most tak, aby zároveň tvoril i kaplnku, ktorá bola neskôr zasvätená sv. Hubertovi. Vpravo od kaplnky je drevený kríž a orol zhotovený z dreva. Na tomto mieste pri kaplnke pod Košármi sa v júni každoročne poriadajú slávnosti dňa svätého Huberta. Toto miesto je vlastne jedným zo zastaveni Náučného poľovníckého chodníka Nemšová - Ľuborčianská dolina.