Maďarsko - Ostrihom - Esztergom

Ostrihom - Esztergom leží na rieke Dunaj na hranici so Slovenskom oproti mestu Štúrovo. Toto mesto s približne 30 100 obyvateľmi je na úpätí Pilišského pohoria a patrí do Komárňansko - ostrihomskej župy.

Ako prví osídlili toto územie Kelti, neskôr Rímania a počas obdobia sťahovania národov okolo roku 500 sa tu usídlili Slovania a Ostrihom patril medzi hlavné hradiská Nitrianského kniežatstva a Veľkej Moravy. Začiatkom 10. storočia do tejto oblasti prišli starí Maďari a už koncom 10. storočia sa Ostrihom stal sídlom veľkokniežaťa Gejzu a až do konca 12. storočia patril medzi hlavné sídla uhorských vladárov.

Za vlády prvého uhorského kráľa Štefana, ktorý tu bol v roku 1000 korunovaný, bolo založané Ostrihomské arcibiskupstvo, v ktorom je dodnes sídlo ostrihomského biskupa, hlavy maďarskej katolíckej cirkvi. Mesto v roku 1242 obsadili svojím vpádom Mongoli, ale hrad sa pred nimi dokázali ubrániť. Ostrihom prestal byť hlavným mestom Uhorska po tom, ako Belo IV. zmenil svoje sídlo z Ostrihomu za Vyšehrad. Ďalší, kto Ostrihom napadli, boli Turci v roku 1543 a Ostrihom ako súčasť Osmánskej ríše bol sídlom bega sandžbega. Napadnutie Turkov spôsobilo i to, že sa ostrihomské arcibiskupstvo takmer na 300 rokov presťahovalo do Bratislavy. Po neúspešných bojoch o oslobodenie Ostrihomu v rokoch 1594 - 1605 bolo mesto už takmer zničené, oslobodiť sa ho od Turkov podarilo až v roku 1683 vojskám Jana Sobieského a Karola Lotrinského. Ostrihom sa stal v roku 1708 slobodným kráľovským mestom a začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil i arcibiskup.

Historickou pamiatkou mesta je aj most Márie Valérie, ktorý bol postavený v roku 1895 a spájal Ostrihom so slovenským mestom Štúrovo. Pod ním tečie mohutný Dunaj. Most má celkovú dĺžku 496 metrov s 5 nosnými piliermi a je postavený podľa návrhu maďarského architekta Jánosa Feketeháziho. Na konci druhej svetovej vojny ho vyhodila do vzduchu ustupujúca nemecká armáda. Dlhé roky tu premávala kompa. Až v roku 2001 bol most opäť obnovený.

Dominantou mesta Ostrihom je určite klasicistická bazilika postavená na Hradnom vrchu. Ide o najväčší kostol v Maďarsku a patrí tiež medzi najväčšie v Európe. Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha je postavená na mieste pôvodnej baziliky z roku 1543, ktorá bola zničená počas vojny s Turkami. S výstavbou novej katedrály sa začalo v roku 1822 na podnet slovenského arcibiskupa Alexandra Rudnaya pod vedením architektov Pála Kühnela a Jánosa Packha, neskôr po roku 1838 tieto práce prevzal architekt József Hild. Vysvätenie katedrály sa konalo 31. augusta 1856 za prítomnosti vtedajšieho arcibiskupa Jána Scitovského. Úplne dokončenie tejto stavby, ktorej predlohou bola slávna Bazilika sv. Petra a Pavla v Ríme bolo až v roku 1869. V bazilike sa nachádza najväčší oltárny obraz od Michelangela Grigolettiho namaľovaný na plátne na svete. Tento obraz je z jedného kusu plátna a znázorňuje scénu Nanebovzatia Panny Márie. Bazilika sa rozprestiera na na ploche 5660 m² a je po bazilikách sv. Petra v Ríme a sv. Pavla v Londýne tretím najväčším kostolom v Európe. Budova je dlhá 118 metrov, 49 metrov široká, výška od podlahy krypty po vrchol kríža je 100 metrov, výška kopuly v hlavnej lodi je 71,5 metra a jej priemer je 33,5 metra. Osem stĺpov, ktoré podopierajú timpanon sú vysoké 57 metrov. V bazilike sú celkovo tri zvony: v Južnej veži je veľký zvon, ktorý váži 5 827 kg a jeho priemer je 2 185 cm. Tento zvon odlial v roku 1938 zvonár Lászlo Szlezák a bola to náhrada za predchadzajúci zvon, ktorý vážil 5 467 kilogramov a praskol v roku 1930. Stredný zvon je prácou Andrása Schaudta, váži 280 kilogramov, má priemer 81 cm a je umiestnený tiež v Južnej veži. Najmenší zvon umieráčik má priemer iba 31 cm, váži len 20 kg a odlial ho Joseph Steinstock v Bodíne. Priečelie baziliky zdobí osem 22 metrov vysokých stĺpov korinského štýlu. Dôležitou súčasťou komplexu je i Kaplnka sv. Štefana a Bákóczová kaplnka z červeného mramoru. Na poschodí baziliky je arcibiskupská klenotnica, v ktorej sú zbierky stredovekých i novších sakrálnych predmetov. V krypte postavenej v staroegyptskom štýle, ktorá sa nachádza pod hlavnou loďou sú pochovaní ostrihomskí arcibiskupi.

Zo Štúrova sa naskytne krásny pohľad na Ostrihomskú katedrálu, ktorá sa vypína na kopci nad Dunajom. Ďalej zaujme svojou veľkosťou keď pred ňou stojíte a nakoniec svojim interierom. Nám sa najviac páčili krásne vyzdobené stropy. Dá sa ísť naj na vyhliadku na kupolu, iste je odtiaľ krásny výhľad na majestátny Dunaj ako i celý Ostrihom.