Mosty u Jablunkova - Veľká šance - systém opevnení zo 16.storočia

Turistické cíle • Tvrz

návštevnícke centrum ohladne histórie opevnenia • Fotografie (42) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (42 fotografií)

foto ako spomienka na návštevu opevnenia v roku 2023

vybranec - chlapec vybraný k strážení pevnosti z okolia Jablunkovia

Vstoupit do fotogalerie (42 fotografií)

V jeden krásny slnečný jesenný deň sme sa vybrali na dve krásne miesta - navštívili sme chránený park v Jablunkove a druhým pekným miestom bola pevnosť Veľká šance. Ide o hlavnú pevnosť celého systému opevnení na historickej slezko - uhorskej hranici.

Opevnenia boli postupne budované v juhovýchodnej časti Slezska na hraniciach s Uhorským a Poľským kráľovstvom od 16. do začiatku 19. storočia. Začiatok budovania opevnení Jablunkovského priesmyku sa viaže s nekľudnou situáciou po prehratej bitke roku 1526 pri Moháči a expanziou Osmanskej ríše. Tieto udalosti boli podnetom k vybudovaniu obranného systému.
Prvá zmienka o obranných prácach v priesmyku je z roku 1529, z obdobia kedy turecké vojska prvýkrát obliehali hlavné mesto habsburskej monarcie Viedeň. Ďalšie správy o zasekávaní priesmyku a hôr sú z obdobia veľkých vojnových výprav tureckého sultána Sulejmana I. Nádherného v rokoch 1541, 1543 a 1566. Prvá doložená výstavba pevnosti pochádza z roku 1578. Išlo o malú pevnosť, ktorej sa hovorí Stará šance a jej pozostatky sa zachovali dodnes v katasri obce Svrčinovec. Potom boli stavané ďalšie pevnosti. Počet opevnení sa menil podľa ohrozenia hranice. Celkovo sa podarilo zistiť 21 opevnení. V súčasnosti sa z nich zachovalo 8 a najlepšie zachovaná je práve Veľká šanca v Mostoch u Jablunkova.

Veľká šanca sa budovala v roku 1621 kedy sa robili záseky a dochádza k jej výstavbe. V rokoch 1663 - 1664 došlo k prestavbe Veľkej a Malej šance. V 20.-30. rokoch 18. storočia dochádza k ďalšej prestavbe Veľkej šance a k výstavbe niekoľkých komunikačných redut. V čase napoleonských vojen dochádza v rokoch 1808 - 1810 k poslednej prestavbe Veľkej šance. V roku 1848 bola vyradená z pevnostného systému.

Návštevnícke centrum pevnosti Veľká šance ponúka komentované prehliadky, my sme si od pracovníčky centra vypočuli krátku prednášku o histórii pevnosti priamo v centre. Boli nám premietnuté zábery ako pevnosť vyzerala. Návštevnícke centrum je vybavené figurínou vybranca a radového vojaka. Dozvedeli sme sa z popisky, že vybranec bol človek vybraný z chlapov z okolitých dedín k strážení pevnosti. Na hlave mal plstený klobúk so širokou krempou. Cez ľavé rameno mal prehodený bandalír s apoštolmi ( púzdrami ) s odmeranou dávkou strelného prachu. Jeho výzbroj tvorila tiež mušketa, z ktorej strielal. Radový vojak mal tiež mušketu a aj bodák, ktorý použil pri boji z blízka, nasadil si ho na mušketu.
Na jednotlivých paneloch sú popísané niektoré historické udalosti, ktoré sa tu odohrali. Nechýba ani ukážka zbraní, delo, suveníry...

Dozvedeli sme sa, že pevnosť Veľká šance mala dve brány : Uhorskú a Slezskú. Počas prestavby v rokoch 1724 - 1729 tu bol postavený velitelský dom - išli o jednoposchodový objekt s troma vchodmi. Na prízemí boli 4 izby s troma kachlami a drevenými podlahami, veľká a malá kuchyňa a dve malé pivnice. Na prvom poschodí bolo 8 izieb, ale len v jednom boli kachle. Tu bola aj vojenská kaplnka. V pevnosti bola ďalej pracháreň, delostrelecká kasáreň, v ktorej bývali delostrelci, ktorí boli váženými osobami. Museli byť totiť dobrými matematikmi. Keďže gula neletí priamo rovne, ale po balistickej krivke, museli si vedieť vypočítať kde doletí. V pevnosti bola aj studňa, problém s vodou tu ale bol. Studňa bola hlboká, voda v nej nekvalitná. Od roku 1724 ale vodu privádzal už vodovod a tak bol problém s vodou vyriešený.
Za napoleonských vojen prebehla posledná prestavba pevnosti, vtedy dostala pevnosť podobu ako má aj dnes. V tomto období boli postavené ubytovne pre radových vojakov tzv. blockhausy. Budovy posádkových kasární bola postavená pri prestavbe v 30. rokoch 18. storočia. Išlo o prízemné budovy, menšie ako dom veliteľov.

Veľkosť posádky závisela vždy od hroziaceho nebezpečenstva. Pohybovala sa od počtu 4 muži až po sedemsto vojakov čo bolo v čase najväčšieho nebezpečenstva. Najčastejšou jednotkou, ktorá pobývala na šanci bola cisárska pešie kompania s priemerným počtom 100 vojakov.

Informácie o pevnosti som čerpala z výkladu ako aj z letákov, ktoré boli v návštevníckom centre k dispozícii. Pevnosť začali upravovať dobrovolníci, dnes im pomáha aj obec. Ich prácu je v pevnosti vidieť na každom kroku. Veľmi pekne či už v návštevníckom centre alebo v samotnom areáli pevnosti je vidieť aký veľký kus práce tu vykonali a ešte vykonávajú.