obec Brodzany - kaštieľ

Obec Brodzany ležia v Trenčianskom kraji, v okrese Partizánske na ľavej strane údolia rieky Nitry v regióne Stredné Ponitrie.

Obec sa spomína už v roku 1293, kedy jej majiteľmi boli Brogyányiovci. Územie, kde dnes leží obec ale bolo osídlené už v neolitu, bolo tu sídlisko lengyelskej kultúry, sídlisko z doby bronzovej, latenskaj a rímsko - barbarskej.

Brodzany sú známe hlavne renesančným kaštieľom zo 17. storočia, ktorý je postavený na základoch kúrie, ktorá sa spomínala už v roku 1377 ako sídlo Brogyányiovcov. Stavebné úpravy na tejto stavbe prebehli v roku 1699, v tej dobe rodina Kvaššayovcov, ktorí boli majiteľmi pristavali aj veže a namiesto kúrie sa už ďalej stavba uvádza ako renesančný kaštieľ.

Staré sídlo rodiny Brogyányiovcov sa stalo od roku 1844 vlastníctvom Gustáva Friesenhofa, rakúskeho diplomara v Rusku a jeho prvej manželky Natálie Ivanovovny Zagriazskej. Mali spolu syna Gregora, zakladajúceho člena Matice slovenskej a známeho astronóma. Gustav Friesenhof si po smrti svojej manželky Natálie Ivanovny (1850) neskôr vzal za ženu jej sestrenicu Alexandru Nikolajevnu Gončarovú, sestru manželky A. S. Puškina.

Ruská barónka prišla do Brodzian až po smrti veľkého básnika ( ako 41 ročná ), takže Puškin sám v Brodzanoch nikdy nebol. Svoju sestru tu ale navštevovala Puškinova manželka Natália s deťmi - na dverách jednej z izieb sa dodnes zachovali nápisy, ktoré udávajú roky a telesné výšky deti.

Gustáv Friesenhof a Alexandra spolu mali dcéru Natáliu. Tá sa vydala za Elimara Oldenburga, ktorý pochádzal z rodu švédskych kráľov.

Zásluhou Natálie pribudol ku kaštieľu aj park so vzácnymi drevinami, dala vybudovať kaplnku s rodinnou hrobkou a letohrádok na neďalekom kopci od kaštieľa. Natáliu, ktorá celý život prežila v Brodzanoch, malo miestne obyvateľstvo vo veľkej úcte. Pomáhala dedinčanom, dávala im prácu, učila ich ako majú hospodariť. Bola tiež veľkou podporovateľkou umenia, sama kreslila a do kaštieľa, ktorý sa stal kultúrnym centrom prichádzali maliari, básnici, umelci a hudobníci. Takto sa do kaštieľa dostali aj rôzne predmety jedného z velikánov ruskej literatúry A. S. Puškina, a kaštieľ sa tak postupne stal centrom ruského umenia a kultúry na území Slovenska.

Múzeum A. S. Puškina vzniklo v roku 1979. Jeho stála expozícia sa skladá z troch častí: to literatúra od veľkomoravského obdobia po realizmus, rodinné salóny Friesenhofovcov a Oldenburgovcova a život a dielo A. S. Puškina. Jednotlivé historické salóny zdobí dobový a tiež pôvodný nábytok s rodinnými predmetmi, osobnými albumami a obrazovou výzdobou, z ktorej veľa diel namaľovala dcéra Friesenhofovcov Natália.

Život a dielo A. S. Puškina je pripomenutý v sále s knihami, kresbami, portrétmi, ktoré sa spájajú so životom tohto klasika ruskej poézie.

Renesančný kaštieľ je trojpodlažná štvorkrídlova budova s nárožnými hranolovitými vežami. V pôvodnom antikovom múre sa zachovali renesančné podlhovasté strelné otvory. Budova bola pôvodne vyššia a v jej podkrovnej časti sa zachovali fragmenty sgrafitovej výzdoby. V interieri kaštieľa sú valené klenby s lunetami a klenby krížové a pruské.

Otváracie hodiny do múzea sú pondelok - piatok 9:00 - 15:30 sobota 9:00 - 14.00

Vstupné je dospelí 2,00 eura, deti a študenti 1,00 eura, deti do 6 rokov a dôchodcovia nad 70 rokov 0,50 eura. Fotografovanie a videozáznam 7,00 eura.