obec Košariská

Pri návrate domov z výletu do Brezovej pod Bradlom a k mohyle na Bradle sme prechadzali obcou Košariská, obce, kde sa narodil generál Milan Rastislav Štefánik, jeden z najvýznamnejších osobnosti Slovenska a spolutvorca novodobej štátnosti, tak sme sa rozhodli pre malú zastavku v centre tejto obce. Obec Košariská leží v malebnej krajine v zvlnenom teréne polí, lúk, sadov, lesov a kopaníc na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Kopanice vlastne vznikali postupným namáhavým klčovaním a vypaľovaním lesov. Tak ziskavali poľnohospodárskú pôdu, lúky a role, kde si aj postavili roľnícke usadlosti. Tieto najskôr iba sezónne osídľované miesta sa postupne stávali trvalo osídľovanými. Život na kopaniciach bol ťažký, hlavne medzi dvoma vojnami prišla veľká hospodárska kríza a chudoba, malé kamenisté roličky nestačili uživiť celé rodiny a rolník sa musel ešte venovať aj remeslu, ako napríklad kováč, kolár alebo šuster. Táto bieda prinutila aj veľa ľudí za prácou vycestovať do cudziny, hlavne do Ameriky, kde ich väčšina už aj navždy zostala.

Muzeum M. R. Štefánika sa nachádza v budove bývalej evanjelickej fary, v Štefánikovom rodnom dome, ktorý v roku 1878 postavil jeho otec Pavol Štefánik, ktorý bol prvým farárom v obci, ktorá sa krátko predtým osamostatnila od Brezovej. Muzeum bolo otvorené v roku 1990, pri príležitosti jeho 125. výročia narodenia. V roku 2005 bola pre verejnosť sprístupnená nová výstava s úmyslom vrátiť návštevníka múzea do prostredia, v ktorom žil, do spoločnosti, v ktorej sa pohyboval a do dejín, v ktorých zanechal významnú stopu. V epozícii sa nachádza takmer 200 osobných pamiatok, ako napríklad predmety dennej potreby, časti nábytku, umelecké diela, odevy a prístroje. Tieto artefakty približujú jeho život od jeho narodenia až po smrť, alebo ho sprevádzali po cestách. Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. 7. 1880, pol významný politik, prvý minister vojny ČSR, astronóm. O astronómiu prejavil záujem už vo svojej mladosti, vyštudoval ju na Karlovej univerzite v Prahe a táto jeho zaľuba ho viedla do vzdialených kútov sveta, ako napríklad na Mont Blanc, do Alžírska, Ekvádoru, Tahiti, Čile. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník do francúzkej armády, kde to dotiahol až do hodnosti generál. V Paríži sa zblížil s T. G. Masarykom a pomáhal mu organizovať národnú radu, v ktorej sa stal podpredom. V novej československej vláde dostal významnú funkciu ministra vojny. Jeho život ukončilo letecké nešťastie u letisaka v Ivanke pri Bratislave, kedy dvojplošník Carponi letiaci z Talianska havaroval a okrem Štefánika zahynuli aj traja talianskí letci. K tejto události došlo 4. 5. 1919.

Múzeum je otvorené v dňoch utorok - nedeľa 8,30 - 16,30 hod, posledný vstup je o 15,30. Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup do múzea bezplatný. Vstupné je 3 eura, zľavné vstupné je 1,50 eura, ZŤp a deti do 6 rokov zdarma, školská skupina 1 euro na osobu.

Obe vojny si z obyvateľsva obce vyžiadali aj obete, na ich pamiatku sú vystavané pamätníky.

Pamätník obetí prvej svetovej vojny je umiestnený pred kostolom a jeho súsošie znázorňuje plačúcu matku, ktorá v náručí drží svojho mŕtveho syna. V dolnej časti pamätníku sú vyryté mená všetkých 47 rodákov obce, ktorí padli na frontách 1. svetovej vojny a už sa nevrátili domov. Druhý pamätník obetiam fašizmu je v parku u kostola. Sú na ňom mená piatich mužov z Košarísk, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. V centre obce, blízko Národného domu Štefánikovho je Pamätník starej školy. Je postavený na mieste, kde kedysi stála škola, ktorú M. R. Štefánik navštevoval. Pamätník bol odhalený v roku 1998 a je na ňom umiestnená pamätná doska z roku 1929, ktorá bola umiestnená na vtedajšej základnej škole.

V strede obce návštevníkovi určite neunikne pozornosti budova pod názvom Národný dom Štefánikov, budova bola postavená v roku 1935. Na jej výstavbe majú veľkú zásluhu miestní občania, ktorí na nej pracovali zdarma. Táto budova slúžila hlavne miestnej kultúre, v určitom období aj ako materská skôlka a trieda základnej školy, ale aj ako pošta a Banka. Po druhej svetovej vojne sa tu hrávalo aj divadlo a premietali filmy. Neskôr, až do roku 1989 budova postupne chátrala, v roku 1992 sa začalo s jej opravou a v roku 1994 bol Národný dom Štefánikov znovuotvorený a slúži ako obecný úrad, pošta, správa obecných lesov, kancelária roľníckého družstva a je v ňom tiež sála na spoločenské a kultúrne akcie pre obyvateľstvo obce.

Pred Národným domom Štefánikovom, vedľa ktorého sú aj suveníry so zhovorčivou dámou je na kruhovo vydlaždenom priestore na dvoch podstavcoch umiestnená replika hvezdarského ďalekohľadu, s ktorým aj astronóm Štefánik na ostrove Vava′u (kráľovstvo Konga) v roku 1911 skúmal vtedajšie zatmenie slnka. V tej dobe si astronómovia pod svojími ďalekohľadami nechavali zhotoviť betónove statívy. Taký statív mal aj Štefánik nad mesteškom Naifu na ostrove Vava’u, kde sa jeho zbytky zachovali dodnes a na južnej pologili takto predstavujú kultúrne dedičstvo zo vzdialenej malej KRAJINY. Replika betonového statívu je zhotovená v skutočnej veľkosti, maketa ďalekohľadu je zhotovená v merítku 1 : 1,5. Orginál tubus ďalekohľadu od tejto kovovej repliky bol z dreveného materiálu a zhotovil si ho Štefánik sám. Na replikách statívu pod ďalekohľadom sú zhotovené aj napodobeniny orginálnych vytesaných nápisov, je tam meno astronóma a dátum pozorovania v domorodom nápise MATEAELA (sledovavie) a nápis SIALEPELE, smrť slnka, sledovanie smrti slnka. Na jeho počesť je od roku 1995 pomenovaná planétka 3571 s priemerom 39 kilometrov medzi Marsom a Jupiterom, jej názov je Milanstefanik.