obec Krušovce - kaštieľ a park
Prvá písomná zmienky o obci Krušovce v okrese Topolčany v nitrianskom kraji je z roku 1158, vtedy udávaný názov obce Corus.
Na území dnešnej obce objavili aj archeologické nálezisko pokladu mincí z 11. storočia. Krušovce patria nepochybne k najstarším osídleným územiam stredného Ponitria a to až od čias Veľkej Moravy. V 11.storočí na území obce žili aj členovia rádu Templárov.
Obec patrila najskôr k nitrianskému panstvu, neskôr rodu Korossyovcom, Berényiovcom, Gecszy - Soósovcom, Zayovcom, Fould Springerovcom a v 19. storočí panstvu Nemeshegyiovcom. Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne chovom dobytka, vinohradníctvom a poľnohospodárstvom.
V obci je niekoľko kultúrnych pamiatok, jednou z nich je klasicistický kaštieľ. Kaštieľ, v niektorých materiáloch sa uvádza aj zámok, v obci Krušovce je jednopodlažnou budovou z 19. storočia. V roku 1830 ho nechal postaviť František Berényi. Od grófa Berényiho kaštieľ odkúpili Nemeshegyiovci, ktorí ho prestavali. Zámok v roku 1904 vyhorel.
Dnešnú podobu má po novorenesančnej prestavbe z roku 1906. V pôdoryse má tvar obdĺžníka, v strede a po bokoch do popredia vystupujú akoby vežičky. Interiér obvodových stien kaštieľa zdobia vyrezávané drevené obloženia, suterén je zaklenutý valenýni pruskými klenbami. Ku kaštieľu sa pôvodne vchádzalo dnes už neexistujúcim otvoreným schodiskom.
Kaštieľ, dominanta obce dnes slúži ako základná a materská škola. Nová školská budova je rozostavaná už viac ako 15 rokov, sú tam problémy, po jej dokončení a presťahovaní žiakov do novej školy by mala budova kastieľa slúžiť turistike. Zatiaľ sa deti učia v pôsobivom prostredí napríklad s majolikovými kachlami, drevenými obkladmi, benátským zrkadlom, dreveným schodišťom, parketami, pôvodnými oknami.
Ku kaštieľu patrí neodmysliteľne aj krajinársky park o rozlohe 6,5 hektára, ktorého založenie sa datuje ku koncu 19. storočia, počas panovania Nemeshyiovcov. Nachádzalo sa v ňom aj niekoľko drobných romantických stavieb, ako napríklad lesný domček alebo umelá jaskyňa. V parku rastie okolo tisíc stromov - napr. dub letný, zimný a plstnatý, pagaštan konský, javor mliečny, jaseň štíhly, agát biely.