obec Predmier - Kostol a pamiatky v jeho okolí

Obec Predmier leží v Bytčianskej kotline medzi Javorníkmi a Súľovskými skalami na rieke Váh, do ktorej sa vlieva i potok Hradňanka, ktorý pramení v Súľovských skalách.

Obec sa po prvý krát spomína v písomnej zmienke v roku 1193 za čias vládnutia Bela III. z dinastie Arpádovcov, ktorý bol od roku 1173 uhorským kráľom. Podľa archeologických výskumov tu žili ľudia ešte skôr o niekoľko pár storočí v neskorej dobe bronzovej. Predmier teda historicky patrí medzi najstaršie obce žilinského okresu. Prvý názov obce bol asi Predmír, dnešný názov Predmier sa spomína v listine Predmierského richtára v roku 1312. Obec postupne patrila Podmanickým, neskôr Janovi Domanickému a neskôr i Balošovcom. Svoje privilégia obec získala v roku 1573 počas vládnutia Maximiliána II. kedy získala jarmočné právo, ďalej právo varenia piva a liehu a v 2. polovici 17. storočia sa už zaradila po meste Bytča k jedným z najväčších trhových miest. Obyvatelia obce sa živili prevažne poľnohospodárstvom, drotárstvom. V obci fungoval pivovar, v 19. storočí aj továreň na výrobu papierenských výrobkov a mlyny. Dnes obyvatelia obce, ktorých je približne 1370 pracujú prevažne v blízkych mestách Bytča a Žilina.

V centre obce je hlavnou budovou neskorogotický farský kostol svätého Gála opáta. Bol postavený v klasickom slohu v druhej polovici 18. storočia v roku 1799. Postavili ho na mieste bývalej staršej drevenej sakrálnej stavby zo 14. storočia. Loď kostola má klasický obdlžníkový pôdorys a je ukončená polkruhovou aspidou. Veža kostola pochádza zo starších čias, asi z obdobia približne roku 1600. Zaujímavosťou kostola sú jeho náhrobné kamene zo 16. a 17. storočia, ktoré sú zamurované v obvodnom múre kostola. V interiéri kostola sú historické pamiatky, medzi ktoré sa radí hlavne gotický kalich z 15. storočia a krstiteľnica z 13. storočia.

Pri kostole vľavo je umiestnená socha sv. Jana Nepomuckého z roku 1797. Ďalšou pamiatkou v parku na pravej strane od kostola je socha Milana Rastislava Štefánika, postavená na mieste jeho bývalej mohyly z roku 1919, ktorá znázorňovala príslušníkov 18. pešieho pluku Kráľovského z roku 1919. Túto sochu postavili v roku 1930, jej autorom je Pavol Bán a asi ako jediná socha na Slovensku tu ostala stáť aj počas 2. svetovej vojny. Táto socha bola v Predmieri postavená skôr ako mohyla M. R. Štefánika na Bradle a prežila všetky režimy a v obci stojí dodnes. V Predmieri sa tiež 5. marca 1755 narodil katolícky farár, spisovateľ, autor satír, epigramov a autor prvého románu v slovenčine Jozef Ignác Bajza ( 1755 - 1839 ). Bol to román, ktorý autor napísal v rokoch 1783 - 1785 pod názvom René mládenca príhody a skúsenosti, druhý diel už nevyšiel z dôvodov cirkevnej cenzúry. Zomrel v Bratislave 1. decembra roku 1839. V obci je na jeho dome umiestnená pamätná doska a v parku pri kostole je na kamennom stĺpe osadená i busta ako úcta obyvateľov svojmu rodákovi. Táto busta bola odhalená v roku 1975 a je prácou akademického sochára S. Bíroša z Bytče. Vpravo pred kostolom je umiestnené i súsošie troch sôch na podstavcoch, v ktorých strede stojí kríž.

To je asi všetko, čo nás pri takej rýchlej navšteve tejto obce zaujalo, ale určite je to zasa niečo zaujímavé, čo sa človek dozvedel.