osada Kulháň a lesný naučný chodník

Horská osada Kulháň sa nachádza asi 2 kilometre od obce Zlatníky, ku ktorej i katastrálne patrí.

Vznikla niekedy dávno v stredoveku. Ťažilo sa tu zlato, neskôr pálilo drevené uhlie, postavili tu sklárne i malú lesnú železnicu. Názov osady vznikol počas stredovekého osídľovania pri príchode nemeckých kolonistov a nových osadníkov na toto územie. Nemecké slovo kuhl ( chladný, studený ) a hain ( lasík, háj ) tvorili spolu kulhain a z tohto slova sa hovorovo a prevzato do slovenčiny vytvoril názov ako Kulhan. V minulosti sa tu zlato dobývalo povrchovo, predpokladá sa, že sa ho tu vyťažilo až okolo 1750 kilogramov a začalo niekedy pred naším letopočtom. Pravdepodobne s jeho ťažbou začali Kelti, ale mohli to byť Kvádi, Kotíni alebo Germáni. Po postupňom zániku ťažby zlata osada postupne pustla.

V 17. storočí došlo k znovuosídleniu okolia osady. Panstvo tu dalo postaviť nový majer. Gróf Peter Beréni, ktorému majer patril, nechal v Kulháni postaviť v roku 1719 mlyn na mletie obylia, o ktorého chod sa postarala vodná energia. Mlynárom bol vtedy Juraj Mixa a z namletej múky sa piekol chlieb a koláče. Mletie sa v mlyne úplne ukončilo v roku 1865. Gróf Beréni využil i lúky, ktoré vznikli na odlesnených plochách po ťažbe dreva na pastvu pre ovečky. Pri majeri mal gróf i saláš pre 600 oviec.

V Kulhanskej doline stáli v minulosti i dve sklárne. Prvú Starohutskú nechal v rokoch 1807 - 09 postaviť grof Anton Abensperg Traun a po jej zániku ju nahradila druhá Kulhaňska skláreň v roku 1865, ktorú ale ukončil podobný osud ako prvú a v roku 1890 ju úplne odstavili.

V okolitých lesoch nechali ďalší vlastníci v rokoch 1911 - 14 vybudovať lesnú železnicu,ktorá im pomáhala k preprave dreva z lesa, po ktorom bol začiatkom 20. storočia mimoriadný záujem. Toto bukové a dubové drevo a rezivo ďalej exportovali až do Talianska, Holandska i Belgicka, kde ho používali okrem iného i na stavbu mostov a lodí. V zime železnicou prepravovali z rybníkov i ľadové kryhy, ktorými sa v lete chladilo.

Dnes tu je iba pár domov, ale na podnet dnešnej majiteľky Aleny Mikušovej tu funguje i malá rodinná firma Viridis, čo v preklade z latinčiny znamená niečo ako čistý, dúhový a hlavne zelený. Venujú sa chovom a predajom rýb. Logom firmy je ryba, nad ktorou je starodávny dub, ktorých je tu v okolí veľa. Návštevník si tu môže vyskúšať v rybníku aj svoje rybárske umenie i napriek tomu, že nemá rybárské povolenie. Komu sa ale loviť nechce, môže si pochutnať na pečenom alebo údenom pstruhu s rôznou oblohou. Okrem rýb je tu možnosť občerstviť sa v prístreškoch i teplými a studenými nápojami. Časom sa toto miesto stálo veľmi obľúbeným pre ľudí z okolia ale i zahraničia. Mali tu už návštevníkov zo všetkých kontinentov okrem Antarktídy.

Okolie rybníka má pekne upravené prostredie. V malom rybníku sú lekníny, okolie domu je zdobené kvetinami. Pre deti sú vybudované preliezačky, skĺzavka alebo napríklad dva maxi jazvečíci.

My sme jedného pstruha už nevládali zjesť, doma nám na druhý deň chutnal takisto výborne. Ak budete mať cestu okolím, určite sa vám oplatí sem odbočiť a posedieť si tu, oddýchnuť a pochutnať si na dobrej rybke. Určite budete spokojní.

Okolím vedie i Lesný naučný chodník, ktorý otvorili Lesy SR OZ Prievidza v podhorí Považského Inovca v roku 2008. Trasa tohto chodníka začína v osade Duchonka v okrese Topolčany a vedie do osady Kulhaň v okrese Bánovce nad Bebravou. Chodník má 22 zastavení so zastrešenými panelmi, kde sa bližšie dozviete o funkciach lesa, jeho význame, o lesnickej činnosti, zásadách ako sa máme v lese správať a aj o možnom nebezpečí, ktorý nám v ňom hrozí. V lese uvidíte bohatú faunu a flóru, arboretum drevín. Na celej trase chodníka je označených 14 druhov stromov. V okolí osady Kulhaň rastú i starci duby, ktorých vek je 600 rokov. Tento Náučný chodník prechádza okolo dvoch prírodných rezervácii Kulháň a Čepušky.