Loading...
Oščadnica je obcou ležiacou v severozápadnej časti Slovenska na sútoku Kysuce a riečky Oščadnica pod masívom najvyššieho vrchu Kysuckých Beskyd Veľkej Rače 1236 m. n. m. Obec Oščadnica patrí medzi významné centrá letnej a zimnej turistiky na Slovensku. Obyvateľstvo začalo územie Oščadnice osídlovať v 15. až 16. storočí, v súčastnosti má obec približne 5500 obyvateľov.
Obec má aj železničnú stanicu, ktorá sa nachádza na západnom okraji obce, je na dvojkoľajovej trati elektrifikovanej jednosmerným elektrickým prúdom 3000 V a má číslo ŽSR 127. Najbližšie okolité železničné zastávky sú Čadca - mesto a Krásno nad Kysucou. Zastávka dnes nemá predaj lístkov, cestujúci si cestovné lístky zakupuje vo vlaku u sprievodcu alebo cez internet. Železničná zastávka Oščadnica má evidenčné číslo 18155 2, jej poloha je zkm 273,744 trate č. 127 Žilina - Bohumín (CZ).
Má dve nástupišťa pri každej traťovej koľaji usporiadané vedľa seba.
Hlavný stavebný mareriál pri výstavbe budovy stanice je červená pálna tehla, ďalej drevo, strecha má plechovú krytinu. Pokiaľ je táto budova postavená okolo roku 1870, tak aj napriek tomu, že je mimo prevádzky je v pomerne dobrom stave. Niekde som sa dočítala, že ju nezbúrajú, obec s ňou má v budúcnosti nejaké plány, je to pekná stavba, bolo by jej škoda. Budova z diaľky vyzerala až rozprávkovo, učupená v lone prírody za riekou Kysuca. Zblízka ju špatili nápisy, pozostatok od sprejerov.
Priamo pred budovou zastávky je umiestnené výstražníkmi označené nechránené priecestie. K budove stanice sa cestujúci dostane po prejdení lávky nad riekou Kysuca. Nevýhodou tejto peknej stanice je, že je vlastne mimo osídlenej časti obce, treba k nej ísť pešo, na bicykli alebo autom, najbližšia autobusová zastávka je približne 1 kilometer a obývaná časť obece Oščadnica sa nachádza ešte ďalej.
Niečo z histórie stavby železnice Žilina - Bohumín :
Významným medznikom obce bolo zahájenie výstavby železničnej trate medzi Žilinou a zemskou hranicou pri obci Svrčinovec. Výstavbu spustili v druhej polovici decembra roku 1869 a po dokončení tohto úseku ho slávnostne otvorili spustením do prevádzky 8. januára 1871. V ten deň začal vlastne fungovať 70 kilometrov dlhý železničný úsek medzi Bohumínom a Žilinou.
Medzi Bohumínom a Žilinou vtedy podľa cestovného poriadku premávalo iba pár zmiešaných vlakov. Rýchlosť parných vlakov vtedy nebola moc vysoká, dosahoval maximalnú rýchlosť 23 km za hodinu, priemernú rýchlosť mal vlak okolo 17 kilometrov za hodinu. Medzi Bohumínom a Žilinou premávali za deň dva vlaky, každý v jednom smere. Rýchlik z Bohumína vyrážal o 10:45 hod, cesta do Žiliny mu trvala skoro 6 hodín. Rýchlik zo Žiliny vychádzal takmer v identickom čase o 10:58 hod, ten "bol" rýchlejší, jeho príchod bol stanovený na 15:30 a tam ho už čakali ďalšie prípoje smer Viedeň a Krakov. Okrem osobných vlakov medzi týmito mestami denne premával aj jeden osobný vlak s tovarom a poštou.