Osek u Duchcova - pomník obetí katastrofy na dole Nelson III.

Turistické cíle • Pomník

smútiaci rodičia • Fotografie (21) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

plačúca matka

7 platní s menami obetí

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

Důl Nelson na hnedé uhlie v Oseku na Teplicku bol vybudovaný v roku 1876 anglickou ťažobnou spoločnosťou založenou Wililiamom Refeenom. V roku 1883 zriadili v dolu tretiu ťažobnú jamu, ktorú nazvali Nelson III. Aj napriek tomu, že důl Nelson nebol nikdy predtým považovaný za nebezpečný, predsa len tu došlo k jednej z najväčších baníckych tragédii vo vtedajšom Československu. Tragédia sa stala 3. 1. 1934 pred piatou hodinou poobede, kedy sa z ,,důlní jámy,, ozval mocný výbuch, vyśľahli plamene, následne sa zrútili aj dve ťažné veže a budova triedičky a okolie jamy zachvátil požiar. Výbuch bol tak silný, že otriasol okolitými obcami a mestami, seizmografovia ho zaznamenali až v Chebu. Výbuch pravdepodobne spôsobilo vznietenie metanu v koncentracii s jemným prachom vysokokvalitného hnedého uhlia, po ktorom sa rýchlo rozšíril požiar. Na povrchu v troskách po výbuchu zahynuli dve osoby. V podzemí sa vtedy nachádzalo takmer 150 baníkov celej poobednej smeny.

Bilancia bola hrozná, aj napriek obetavosti záchranárov nielen z dolu Nelson, ale aj okolitých dolů a hasičov z duchcovského okresu sa zachránili iba štyria baníci, ktorí sa na povrch dostali veternou jamou Nelsonu VII. V podzemí zahynulo 140 baníkov a to priamo pri výbuchu, alebo otravou oxidom uhličitým. Pre zabránenie ďalším výbuchom a šíreniu ohňa sa 4. januára začalo so zabezpečovacím zamurovaním vetracích jám, ktoré zabraňovalo prístupu kyslíka do šachty. Tieto práce dokončili 6. januára.
8. januára 1934 sa konala pohrebná rozlúčka s 13 baníkmi, ktorých ostatky boli z dolu vyprostené. Po rozlúčke v preddvorí oseckého kláštora ich pochovali na oseckem cintoríne.

K ďalšiemu výbuchu na Nelsove III. došlo ešte 28. júna 1934, kedy došlo k vznieteniu nahromadených plynov za zamúrovkou vetracej jamy. Zahynuli vtedy ďalší dvaja ľudia. Spolu pri tejto katastrofe zahynulo 144 osôb - 140 baníkov, 2 osoby v troskách po výbuchu a 2 ďalšie osoby pri záchranných a odstraňovacích prácach.

Odstraňovanie tejto katastrofy prebiehalo do roku 1938, vtedy z podzemia vyprostili väčšinu tiel ostatných obetí, najviac ich pochovali na duchcovskom cintoríne. Konečnou bilanciou tohto nešťastia bola hrozná : po baníkoch ostalo 128 vdov a 266 sirotiek. Aj napriek tomu, že k nešťastiu došlo pre nedodržiavanie stanovených bezpečnostných predpisov za smrť baníkov nebol nikto potrestaný.

Táto tragédia mala silný ohlas napríklad aj v literatúre, keď Bertolt Brecht napísal báseň ,,Ballade von den Ossegger Witwen,, - ,,Balada o vdovách z Oseku,,.

Na pamiatku obetí tejto tragédie bol približne po roku, v máji 1935 odhalený pamätník. Jeho návrh vypracoval architekt Josef Grus, sochy stvárnil sochár Karel Pokorný. Ide o neklasicistické súsošie muža a smútiacej ženy v nadživotnej veľkosti, ktoré stoja so sklonenými hlavami a pozerjú sa na zasypaný hrob svojho syna. Postavy znázorňujú bývaleho baníka so ženou. Súsošie pre pamätník bolo zhotovené podľa návrhu už 10 rokov existujúceho, architekt Grus a sochár Pokorný ho navrhli pôvodne pre důl Lazy u Orlové. Súsošie je naozaj pôsobivé. Vo svojom období patrilo k popredným dielam znázorňujúcich sociálnu tragédiu.

Pred súsoším je osadených sedem kovových dosiek s menami obetí. Súsošie je od roku 1978 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku Českej republiky.