Ostrava - halda Ema

Turistické cíle • Ostatní

na vrchole haldy Ema • Fotografie (29) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (29 fotografií)

Ema

na halde Ema

Vstoupit do fotogalerie (29 fotografií)

Ostrava, mesto po stáročie spájané s oceľou a uhlím si dodnes zachovalo rôzne pamiatky na svoju priemyselnú minulosť. Pekným príkladom je pre budúcnosť zachovaná bývala priemyselná časť Dolní oblast Vítkovice.

V Ostrave sa okrem spracovania železnej rudy a výroby ocele ťažilo aj uhlie a v okolí vznikali nové kopce. S vyťaženým uhlím sa z podzemia dostali na povrch aj milióny nežiadúceho kameňa - hlušiny. Oddelená hlušina sa od šachty transportovala na miesta, kde ich skladovali, na haldy. V okolí mesta tak vznikali nové, umelovytvorené kužeľové kopce.

Dnes sa ich v Ostrave nachádza už iba niekoľko. Najzaujmavejšia a najznámejšia sa vypína nad Slezskou Ostravou.Týmto kopcom z hlušiny je halda Ema, ktorej výška je 324 m.n.m.

Vznik Emy sa viaže do obdobia pred rokom 1920, postupne ju vytvorila navážanina hlušiny o objeme viac ako 28 miliónov m3 hlušiny, z bývalých jám Ema, Trojice a Terézie.

Názov haldy Ema je podľa manželky hrabě Wilczeka Emme Marii Emo Copodilista. Hrabě Wilczek neďaleko dnešnej haldy založil v roku 1861 uhoľnú ťažobnú jamu. Ťažba uhlia v tejto jame bola ukončená v roku 1933, areál stál až do 60. rokov 20. storočia, potom ho demolovali. Po pôvodom talianskej hraběnke Wilczekovej má dodnes táto pamiatka, kopec jej meno.

Ema je stále činná, podobne ako sopka, v jej útrobach to stále ešte horí. Halda mala začať horieť niekedy v roku 1952, hlavný požiar sa podarilo uhasiť, ale v útrobach stále dutná. V jej vnútrajšku má byť teplota až 1500 °C, hlavne v zime je vidieť z povrchu haldy obláčiky pary plynov oxidu siričitého a metanu, oxid siričitý má svoj typický zápach. Sálajúce teplo z haldy vytvára vhodné podmienky pre rast stepných druhov flóry. Vysoká teplota v útrobach haldy zasa pretvára niektoré vyťažené horniny na vzácne nerasty jaspis a porcelanit.

Povrch haldy má prevažne červenohnedú farbu, rastie na nej tráva, kvetiny, náletové dreviny ako breza a osika, ale videl som tam rásť aj duby.

Z haldy je výborný výhľad na takmer celú Ostravu, je vidieť aj Lysú horu.
Na haldu Ema je viac možnosti prístupu, vedie tam aj žlto značený turistický chodník, vstup je ale na vlastné nebezpečie.

V minulosti, hlavne v priebehu 20. až 30. rokov minulého storočia bola halda značne navštevovaná chudobnými ľuďmi, ktorí zbierali v hlušine zbytky uhlia, ktoré používali pre vlastnú potrebu, ale aj na predaj.

Druhým, podivným spoločenstvom osôb, ktoré na halde aj žilo, bola takzvaná brenpartija, to už bola horšia kategória. Šlo o jednu z posledných spoločenských vrstiev, niečo ako dnešní bezdomovci. Struska s vysokou teplotou im v mrazoch pomáhala prežiť. ,,Zohrievali,, sa ale hlavne pitím takzvaného brenu, išlo o denaturovaný lieh, z ktorého mnohí oslepli a zomreli. Títo ľudia kradli, bili sa medzi sebou, mnohí zahynuli, keď si nedali pozor a zasypali ich navážanou žeravou struskou. Mali aj svoju hymnu, jej časť znela ,,Každý synek z brenpartije, nic nedelá, enom pije,,.

Dnes sa našťastie po halde brenpartija nepohybuje, je atraktívnym miestom na výlet a vyhliadku na mesto a okolie.

Ema sa nachádza na území Slezskej Ostravy na pravom brehu Ostravice, pôvodne mala byť zlikvidovaná, dnes je pamiatkovo chránená.